103. výročie vzniku Československa

/Čierny Potok 14.10.2021/

Deň 28.október 1918 je dňom vyhlásenia
historicky prvého spoločného štátneho útvaru
Čechov a Slovákov
éry novodobých dejín

No tomuto dňu predchádzala, dlhé desaťročia trvajúca snaha našich predkov počnúc prvými formami zjednocovania v Samovej ríši, následne rozpadom Pribinovho kniežatstva v Nitre - neskôr jeho syna Koceľa na Blatnohrade a Veľkej Moravy, pokračujúca v období Štúrovcov po rozpad "žalára národov" Rakúska - Uhorska a vyhlásenie samostatnosti najmä slovanských národov spod útlaku Habsburskej ríše.

Tieto snahy vyvrcholili počas priebehu prvej svetovej vojny, kedy najmä Česi, Slováci, Srbi, Chorváti, Poliaci /zo Sliezska a Haliče/ odmietali bojovať proti bratskému Slovanskému Ruskému národu. Tento odpor vyvrcholil vytvorením Československých légií v Rusku už        v roku 1917, teda ešte pred vytvorením štátu, čo je dejinná rarita, že budúci štát mal už vytvorenú armádu plne vyzbrojenú, boja schopnú už "v poli", ktorú uznávali už vtedy veľmoci /USA -Francúzsko - V. Británia a cárske Rusko!/

Ako k tomu došlo?

V októbri 1914 sa v Holandskom Rotterdame stretáva T. G. Masaryk s britským historikom a novinárom Robertom Williamom Setonom - Watsonom. Z tohto stretnutia Watson podal britskej vláde memorandum, ktoré sa stalo akýmsi plánom pre vytvorenie Československa po skončení vojny.

V roku 1915 v Ženeve Tomáš Garyque Masaryk /od 18.12.1914 žil v emigrácii z politických dôvodov a do vlasti sa vrátil až po 4 rokoch 21.12.1918/ vyslovoval predstavu o nezávislých Čechách od Rakúska a v nasledujúcom roku už vytvára organizačný výbor, ktorý označuje ako "Československý".

Vo februári roku 1915 sa vytvára v Rusku "Zväz česko - slovenských spolkov" v Rusku, ktorý vydával aj svoj časopis Čechoslovák. Tento spolok bol vytvorený so súhlasom ČNR v Paríži a jeho podpredsedom sa stal Jozef Dürich.

Vo februári 1916 vytvárajú Masaryk, Jozef Dürich a Beneš v Paríži "Českú národnú radu". Predsedom sa stáva Tomaš Garyque Masaryk, podpredsedom Jozef Dürich a tajomníkom Eduard Beneš. V máji toho istého roku ju premenúvajú na "Československú národnú radu" a namiesto vylúčeného Jozefa Dürich je na jeho miesto menovaný Milan R. Štefánik. Jozef Dürich bol vylúčený najmä pre nezhody s Benešom, ku ktorému sa pripojil aj Milan R. Štefánik a obvinili ho, že je zradcom a agentom Ruského cára. Bol poverený vyjednávaním s cárskym Ruskom o uznaní a vytvorení Čs. légií v Rusku. V júni 1916 už jednal v Rusku s Ruským cárom Mikulášom II. ktorý s jeho návrhom súhlasil.

Po príchode do Ruska aj M. R. Štefánika, ktorý spolu s Jozefom Dürichom v Kyjeve za ČSNR v Paríži, Ján Wolfom a Dr. Václavom Vondrákom za Zväz česko -slovenských spolkov v Rusku a Za Slovenskú ligu v Amerike Gustáv Košík, podpísali tzv. Kyjevský zápis 29.8.1916, ktorý uznával podriadenosť ČSNR v Paríži, čo však cár považoval za zásah do vnútorných záležitostí Ruska a tento  "zápis" neuznal.

Po februárovej revolúcii 1917 v Rusku však Kerenského vláda súhlasila s nasadením Čs. légií na strane gen. Brusilova do Karpatskej ofenzívy pri Zborove. Po VOSR aj Lenin súhlasil s postavením Čs. Légií. Ako neutrálnemu vojsku a po rokovaní s T. G. Masarykom a s veliteľom boľševickej armády plk. Murajovom dosiahol dohodu o voľnom presune Čs. Légií z Ruska cez Sibír a Vladivostok do Francúzka. Dávame do pozornosti, že za boľševikov dohodu podpísal vtedajší ľudový komisár národností J. V. Stalin.

Táto dohoda sa nepáčila Nemcom a tak dňa 8. marca 1918 do 14. marca zviedli Nemci s Čs. Legionármi boj o železničný uzol Bachmač. Legionári si za cenu 90 padlých a 200 ranených prebili a vynútili prechod transportu na Sibír.

Rozhodujúcu úlohu tu zohrali Slováci a Česi, ktorý odišli pred rozpadom c. k. monarchie do Ameriky za prácou a v mnohých prípadoch aj potomkovia starousadlíkov - emigrantov do nového sveta v 19 - 20 storočí.

Napríklad, už v septembri 1914 Slovenská liga v Amerike vydala memorandum v ktorom uvádza - "Žiadame pre Slovenský národ úplnú samosprávu a voľnosť sebaurčenia, tak na politickom, ako aj na kultúrnom a hospodárskom poli".

Vyvrcholením týchto snáh bola dohoda medzi predstaviteľmi "ČESKÉ NÁRODNÍ SDRUŽENÍ" a "SLOVENSKEJ LIGY" v Amerike s cieľom dosiahnutia samostatnosti národa Českého a Slovenského, tzv. "CLEVELANDSKÁ DOHODA" z 22.10.1915.

Dohoda mala v programe 5 bodov, v ktorých sa deklaruje vzájomné autonómne postavenie oboch národov vo forme federácie. Žiaľ táto podmienka sa čiastočne naplnila až prijatím zákona o ČSF v roku 1968!

Druhá časť zakotvuje zásady ďalšieho postupu oboch zúčastnených subjektov. Za ústredňu - České národní združení - podpísali dohodu: predseda Dr. Ľudovít Fischer a tajomník Josef Tvrzický Kramer a za ústredňu - Slovenskej ligy: predseda Albert Mamatey a tajomník Ivan Daxner.

Následné rokovania a udalosti k podpisu tzv. Pittsburghskej dohody /TAKMER O 3 ROKY PO CLEVELANDSKEJ DOHODE/ dňa 30.mája 1918 už za prítomnosti predsedu Česko-Slovenskej Národnej Rady prof. G. Masaryka.

Uzniesli sa na šiestich zásadách, všeobecne charakterizujúce štátno-právne usporiadanie Čechov a Slovákov. Žiaľ už sa tu nehovorí o federácii dvoch autonómnych štátoch, ale o "republike s demokratickou konštrukciou" - údajne T. G. Masaryk trval na vypustení bodu, kde sa hovorilo o federácii.

Takto chcel pravdepodobne TG Masaryk presadiť svoju myšlienku Čechoslovakizmu, teda jednotného národa, v ktorej predpokladal jednoduchšie a efektívnejšie ekonomické procesy a hospodárenie novovzniknutého štátu v povojnových podmienkach.

Pre Slovákov však táto dohoda znamenala ústup od striktnej Clevelandskej dohody. Nezaviedli sa do skutočnej praxe ani neskôr, ustanoveniami zákona o ČSSFR prijatými od 1.1.1969.

Tento faktor sa ťahal celou existenciou spoločného štátu Čechov a Slovákov až do jeho rozpadu v roku 1993.

V lete 1918 bolo jasné že Rakúsko - Uhorsko vojnu prehrá. Už 13.júla 1918 sa konala ustanovujúca schôdza "Národného výboru Česko - Slovenského", ktorý vytvorilo 38 delegátov zvolených do ríšského snemu v roku 1911. Predsedal mu Karel Kramář, ktorému Karol I. zmenil trest smrti jeho predchodcu a omilostil ho.

Hoci nebol v ňom ani jeden delegát zo Slovenska jasne deklaroval: "Národní výbor před tváří celé světové veřejnosti protestuje proti tomu, aby ze strany maďarské bylo světu namlouváno, že slovenští naši bratři nechtěj s národem, jehož jsou nerozlučnou větví, tvořit jeden národní a státní celek."

Keď 18.10.1918 americký prezident Woodrow Wilson predložil požiadavky s ultimátom Rakúsko - Uhorskému snemu a minister zahraničia ríše Gyula Andrássy ich prijal, tento okamih znamenal koniec "žalára národov"!

Dňa 28.10.1918 sa ulice Prahy zaplnili a nadšení ľudia vítali koniec tyranie a oslavovali novú republiku!

V tento deň "muži 28.10.": Anton Švehla, Alois Rašín, František Soukup a Jiří Stříbrný - predstavitelia Národného výboru /po príchode do Prahy sa k nim pridal aj Vávro Šrobár/ oznámili zástupcovi - ríšskemu miestodržiteľovi v Prahe prevzatie moci na území Československa. V ten istý deň bol prijatý aj prvý Čs. Zákon písaný ručne perom a mal iba 5 článkov.

Tak sa deň 28.10.1918 stal dňom zrodu Československa a dňa 30.10.1918 sa k Národnému výboru pridali aj Slováci Martinskou deklaráciou!

Ani jeden z mužov, ktorí sa o to údajne najviac "zaslúžili" v tento okamih v Prahe nebol.

T. G. Masaryk bol v tom čase ešte v USA. Dňa 29.10.1918 ho prijal, ako predstaviteľa novovzniknutého Československa americký prezident Woondrow Wilson a 20.11. 1918 odišiel loďou do vlasti, kde dorazil až 21.12.1918. Hoci bol zvolený za prezidenta ČsR 14.11.1918, prísahu zložil až po návrate domov.

Paradoxom je skutočnosť, že minister s plnou mocou pre Slovensko Dr.Vávro Šrobár dňa 8.1.1919 vydal nariadenie o zrušení SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY a jej pobočiek k 31.januáru 1919!!!

M. R. Štefánik sa však domov už živý nevrátil. Dňa 4.mája 1919 zahynul vo Vajnoroch pri Bratislave, dodnes za nevyjasnených okolností. Bol zostrelený? /Viz.

Zbyněk Ludvík - Václav Bureš: ČERNÁ KNIHA MINULOSTI/.

"... nepohodlný bol generál Dr. Štefánik hlavne preto, že pred odletom na ruský front k našim legionárom, žiadal vysvetlenie od pána Beneša, kde sa podela väčšia časť zbierky Amerických Čechov a Slovákov v prospech financovania zahraničného odboja?" Beneš neodpovedal, len znervóznel a nachádzal výhovorky a vtedy prítomný mjr. Štefl, zakladateľ legionárskej roty " NAZDAR" vo Francúzku, vytiahol francúzsky denník "Petit Parisien" a prečítal článok, že Dr. Beneš prezývaný "roy de roulette" /kráľ rulety/ prehral v Monte Carlo obrovské sumy peňazí! Beneš to označil za provokáciu a Štefánik mu odpovedal, "že si to vyjasnia pred národným súdom za prítomnosti Dr. Masaryka". Takže je jasné, pre koho nebol návrat Štefánika do novej vlasti vítaný! 

/MILIÓN DOLÁROV, zbierka amerických Slovákov "ZA SLOBODU SLOVENSKA", osobne do rúk T. G. Masaryka odovzdal katolícky kňaz, maliar, vedec, vynálezca účinkujúci vo Wilkes Barre, Jozef MURGAŠ v roku 1918. T.G. Masaryk ho pri tejto príležitosti pozval na Hradčany. Pri návšteve Prahy v roku 1926 pán "tatíček" prezident Masaryk odmietol Murgaša prijať!!!/

Pavol Kanis v úvode ku knihe Jozefa Banáša "Prebijem sa"! Štefánik muž železný! Napísal: "A príbeh hrdinu? Ten sa končí, ako v starovekej dráme. HRDINA UROBIL, ČO UROBIŤ MAL. Zaslúžil sa o slobodu národa a jeho štátu. A keď má byť odmenený a velebený, tragický zomiera".

V Čiernom Potoku 14.11.2021

Zdroj: vyrez_21102701_web