Čo dal a čo vzal rok 2020    XI. Časť

03.02.2021

... právnemu štátu na Slovensku.


Zmena ústavnej úpravy núdzového stavu

V núdzovom stave sa ľahšie vládne. Páchatelia trestných činov dostávajú tresty so zvýšenou trestnou sadzbou. Odchádzajú do izolácie vo výkone trestu odňatia slobody na dlhší čas. Štátne orgány sú oslobodené od bremena verejných súťaží o prostriedky štátu. Výhody sa vláde SR nezdali dostatočne početné, dostatočne výhodné alebo dostatočne početné výhodné, a tak zmenila a doplnila právny základ, na ktorom možno využívať prostriedky dovolené v núdzovom stave.

Ústavný zákon č. 414/2020 Z.z. bol prijatý ako právny základ pre splnenie svätej povinnosti predĺžiť núdzový stav. Národná rada SR prijala tento ústavný zákon 28. decembra 2020. Núdzový stav bolo treba predĺžiť okamžite. Preto ústavný zákon č. 414/2020 Z.z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 29. decembra 2020. Nasledujúci deň po schválení v parlamente a bleskovom podpísaní prezidentkou Čaputovou. Preukázalo sa, že organizačne a technicky je možné vyhlásiť zákon aj ústavný zákon v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v priebehu 24 hodín od prijatia.

Najslávnejšou zmenou úpravy núdzového stavu na Slovensku je čl. I bod 1 ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 227/2020 Z.z. Podľa neho čl. 5 ods. 2 znie:

"Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní a to aj opakovane. S predĺžením núdzového stavu podľa druhej vety musí vysloviť súhlas národná rada, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženia núdzového stavu. Ak národná rada nevysloví súhlas, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predlžením núdzového stavu, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu. Súhlas národnej rady je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní; tretia a štvrtá veta sa použijú rovnako."

Núdzový stav je medzinárodne zjednocovaná mimoriadna situácia vo fungovaní štátu. Podľa materiálov ku zjednocovaniu:

"Skúsenosti ukazujú, že k najzávažnejším porušeniam ľudských práv dochádza v kontexte núdzového stavu. (Benátska komisia, Stanovisko k ochrane ľudských práv v núdzových situáciách /2006/015). Stav núdze je podľa definície stav, ktorý musí byť výnimočný a dočasný. Núdzové pravidlo musí byť časovo obmedzené. Nesmie trvať dlhšie ako sama núdza a nesmie sa stať trvalým. 

Benátska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva ustanovená pri Rade Európy pripomína, že hlavným účelom núdzového stavu je obnova demokratického právneho poriadku. Núdzový režim by nemal byť neprimerane zdĺhavý; ak vláda bude vládnuť prostredníctvom mimoriadnych núdzových právomocí príliš dlho, nevyhnutne stratí demokratickú legitimitu. Okrem toho počas núdze nemožno obmedziť nezrušiteľné práva a treba preukázať, že akékoľvek ďalšie obmedzenia práv sú nevyhnutne potrebné.

Najdôležitejšou charakteristikou každého núdzového režimu je jeho dočasný charakter. To, čo je dôvodné bezprostredne po veľkej občianskej kríze, sa nemusí pokladať za potrebné o niekoľko mesiacov neskôr. Trvalé zmeny vo vnútroštátnych právnych predpisoch musia okrem toho byť zavedené v rámci štandardného demokratického politického procesu prostredníctvom bežných zákonov, starostlivo pripravených a riadne prerokovaných v parlamente pred ich prijatím.

S požiadavkou dočasnosti núdzového stavu je dosť sporne súladná právna úprava presadená v decembri do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorá umožňuje predlžovať núdzový stav prakticky donekonečna.

V núdzovom stave musia byť ustanovené mechanizmy na zabránenie zneužitiu právomoci vnútroštátnych orgánov. Podľa odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1713 (2005) "nad výnimočnými opatreniami v akejkoľvek oblasti musia dohliadať parlamenty a nesmú vážne brániť vo výkone základných ľudských práv."

"Okrem Parlamentu zohráva zásadnú úlohu pri kontrole výsadných právomocí exekutívy v núdzových situáciách súdny systém, pretože prijíma rozhodnutia o zákonnosti vyhlásenia núdzového stavu, ako aj kontroluje zákonnosť osobitných núdzových opatrení. Navyše, súdny systém musí naďalej zaručovať právo na spravodlivý proces. Musí tiež jednotlivcom poskytovať účinné právne prostriedky ak vládni predstavitelia porušia ich ľudské práva. Za účelom ochrany pred porušením práv, ktoré možno porušiť neodvolateľne, treba zabezpečiť nezávislosť súdnictva a právo konať pred súdom v otázkach zákonnosti núdzových opatrení."

Toľko z citácií k medzinárodnému zjednocovaniu podmienok núdzového stavu.

Tieto požiadavky Slovenská republika aspoň na prvý pohľad spĺňa.

Ústava Slovenskej republiky zakladá právomoc Ústavného súdu SR konať v otázkach núdzového stavu v čl. 129 ods. 6, podľa ktorého: "Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom."

Záležitosti sa dotýka aj ustanovenie čl. I bodu 1 zákona z decembra 2020 novelizujúceho zák. č. 314/2020 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto ustanovením sa právomoc Ústavného súdu upravuje tak, aby ústavný súd mal aj právomoc rozhodovať o rozhodnutí o predĺžení núdzového stavu. Zákon o ústavnom súde určuje lehotu na podanie návrhu v trvaní päť dní od rozhodnej udalosti.

Takto nastavená úprava má potenciál vyvolať spor o začiatok plynutia lehoty pre podanie návrhu na Ústavný súd SR. Udeje sa tak v okamihu, keď vláda schváli rozhodnutie o predĺžení núdzového stavu o 40 dní alebo Národnej rade SR nemožno uprieť jej právo udeliť súhlas na predĺženie núdzového stavu, čo znamená, že lehota pre podanie návrhu na Ústavný súd začne plynúť až po lehote "do 20 dní od prvého dňa predĺženého núdzového stavu"? Neistota, ktorá sa takto črtá na obzore nepatrí k pýcham tvorby práva v čase boja s koronavírusom.

Druhou najzávažnejšou položkou v zmene ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. ústavným zákonom č. 414/2020 Z.z. v úprave núdzového stavu sú základné práva a slobody.
V pôvodnej podobe z roku 2002 ústavný zákon pre núdzový stav dovoľoval dvanásť druhov zásahov do základných ľudských práv a slobôd. Obmedziteľné práva nebolo dovolené obmedziť ľubovoľným spôsobom, ako si orgán verejnej moci zmyslel s odkazom na núdzový stav. Ústavný zákon každé obmedzenie podmieňoval dodržaním obsahu obmedzenia a spôsobu, akým bolo obmedzenie možné vykonať. Dovolené bolo napríklad obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie (čl. 5 ods. 3 písm. d/), obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb (čl. 5 ods. 3. písm. e/) či obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie (čl. 5 ods. 3 písm. g/).

Zásah do výslovne určených práv sa mohol udiať aj inou výslovne určenou formou (napr. zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo - čl. 5 ods. 3 písm. j/ či možnosť vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze - čl. 5 ods. 3 písm. l/).

Po novom sú obmedzenia základných práv súvisiacich s pandémiou upravené samostatne, teda výlučne pre potreby boja s pandémiou. Dovolené obmedzenia sú zdanlivo zredukované. Podľa č. 5 ods. 4 novej úpravy platí:

"V čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosť na postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v rozsahu podľa odseku 3 písm. a), b), e), g), h) alebo písm. j)."

Táto úprava síce zužuje obmedzenia základných práv ustanovené osobitným ústavným zákonom prijatým pre mimoriadnu situáciu núdzového stavu, no nijako nevstupuje do sféry predtým uzákonených príčin pre obmedzenie základných práv a slobôd.


Spracoval/prepísal: Peter Marták 

- onedlho zverejníme dvanástu časť -