Čo dal a čo vzal rok 2020   XII. Časť

05.02.2021

... právnemu štátu na Slovensku.


Iné obmedzenia základných práv totiž skôr zaviedol zákon č. 286/2020 Z.z. a ako to na Slovensku býva, raz uzákonené obmedzenia sa ponechávajú v platnosti. Nesúlad sa mal odstrániť vo fáze tvorby práva, no harmonizáciu zmarili objektívne prekážky. Máme samostatného predsedu vlády SR pre legislatívu. Ten má v popise práce dohliadnuť na zosúladenie zákona s ústavným zákonom. Žiaľ, počas finišovania s prípravou návrhu ústavného zákona musel vycestovať do Veľkej Británie, aby pre Slovensko získal najnovšiu mutáciu Covid-19.

V čom sa skrýva rozpor medzi zákonom a ústavným zákonom?

Podľa čl. I bod 10 tohto zákona č. 286/2020 Z.z.: "V § 48 ods. 4 písmeno n) znie: "n) nútená izolácia osoby chorej na prenosné ochorenie alebo osoby podozrivej z prenosného ochorenia alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy, ktorá odmieta nariadené opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. f).".

Predmetná úprava zakladá chorým na prenosné ochorenie a rovnako aj osobám podozrivým z prenosného ochorenia povinnosť podrobiť sa nútenej izolácii alebo karanténe. Čas trvania tejto povinnosti zákon neurčuje, rovnako ako neurčuje podmienky pre trvanie povinnosti alebo subjekt práva oprávnený rozhodnúť, že povinnosť podrobiť sa nútenej izolácii alebo karanténe zaniká, resp. ďalej netrvá.

Zákonom nastavený právny režim neprihliada na dosiahnutý stav poznania v medicíne. K notorietam patrí poznanie o neexistencii účinného lieku proti koronavírusu aj poznatok o nie úplnej spoľahlivosti vyvinutých a používaných testov na určenie osôb, ktoré sú naozaj postihnuté koronavírusom. Je známe, že časť osôb, ktoré sú testované negatívne je v skutočnosti pozitívna, teda trpí prenosnou chorobou (koronavírusom) aj to, že časť osôb, ktoré testy označia pozitívne, je v skutočnosti negatívna, koronavírusom netrpí. Do zákonom ustanoveného režimu obmedzenia osobnej slobody sa tak môžu dostať osoby, ktoré nie je dôvod obmedziť na osobnej slobode nútenou izoláciou alebo karanténou. Zároveň sa zákonom ustanovenému režimu obmedzenia osobnej slobody môžu vyhnúť osoby postihnuté prenosnou chorobou, ktoré ohrozujú ostatných.

Takto nastavený zákonný režim je krutý, nezlučiteľný s požiadavkami humanity. Zároveň odporuje ochrane osobnej slobody podľa čl. 17 ods. 6 Ústavy SR, ako aj podľa čl. 5 ods. 1 písm. e) v spojení s čl. 5 ods. 4 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa čl. 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky: "Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať do ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenia sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní."

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. e) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd obmedzenie osobnej slobody prichádza do úvahy z taxatívne určených príčin - pre duševnú chorobu alebo duševnú poruchu, v prípade nadmerného požitia alkoholu alebo návykových látok a pre nariadenie povinnej izolácie v prípade prenosných chorôb. V týchto všetkých prípadoch má osoba obmedzená na osobnej slobode práva zaručené čl. 5 ods. 4 Dohovoru, podľa ktorého: "Každý, kto bol pozbavený osobnej slobody zatknutím alebo iným spôsobom má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné."

Obmedzenie osobnej slobody zo zdravotných dôvodov podľa čl. 5 ods. 1 písm. e) Dohovoru sa vnútorne člení na obmedzenie osobnej slobody pre duševnú chorobu alebo duševnú poruchu a na obmedzenie osobnej slobody pre nariadenie povinnej izolácie v prípade prenosných chorôb.

Tak, ako ochrana každého iného ľudského práva, aj ochrana osobnej slobody, ktorú treba obmedziť zo zdravotných príčin, sa zakladá na určení spravodlivej rovnováhy medzi záujmom ľudskej bytosti na osobnej slobode a verejným záujmom na izolácii osoby, ktorej zdravotný stav spôsobuje ohrozenie iných ľudí. Samotný verejný záujem na ochrane iných osôb nie je dostatočný, aby bez ohľadu na okolnosti prípadu ospravedlnil obmedzenie osobnej slobody.

Obmedzenie osobnej slobody po zistení zdravotnej dôvodnosti takého zásahu musí spĺňať hmotnoprávne podmienky precizované v rozhodnutiach Európskej komisie pre ľudské práva a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Je len malý počet prípadov rozhodovaných ESĽP, v ktorých osoba bola pozbavená slobody za účelom "prevencie šírenia infekčných chorôb".

"Súd konštatuje, že základné kritériá pri posudzovaní "zákonnosti" obmedzenia osobnej slobody na účely prevencie rozširovania infekčných chorôb sú také, či je rozšírenie infekčnej choroby nebezpečné pre verejné zdravie alebo bezpečnosť, a či obmedzenie osobnej slobody infikovanej osoby je posledná možnosť, ako zabrániť síreniu choroby, pretože menej prísne opatrenia sa považovali alebo sa ukázali byť nedostatočné na ochranu verejného záujmu. Ak tieto kritériá už nie sú splnené, obmedzenie osobnej slobody stráca opodstatnenie." (Case of Enhorn v. Sweden. Rozsudok z 25.1.2005 k sťažnosti č. 56529/00. ECHR 2005-I).

Ochrana človeka pred nútenou hospitalizáciou sa stala jednou z prvých zmien právneho poriadku, ktoré sa v Československu udiali po páde socializmu. Právnu ochranu dostalo predovšetkým nútené obmedzenie osobnej slobody v psychiatrickej liečebni, ktoré sa v ére socializmu zneužívalo na izoláciu politicky nepohodlných osôb.

Zmena sa udiala ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Podľa čl. 8 ods. 6: "Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno osobu prevziať alebo držať v ústavnej zdravotnej starostlivosti bez jej súhlasu. Také opatrenie musí byť do 24 hodín oznámené súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do 7 dní."

Podrobnosti určil vykonávací zákon, ktorým sa stali ustanovenie § 191a a násl. Občianskeho súdneho poriadku. V platnom právnom poriadku tú istú problematiku upravuje § 252 až 271 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Pri korektnom postupe subjektu podávajúceho výklad tohto ustanovenia by nemohla nastať situácia, keď uvedené ustanovenie dostane celkom iný význam, aký má mať pri rešpektovaní príkazu č. 152 ods. 4 Ústavy SR, no sú dôvody, pre sa možno obávať interpretácie a aplikácie čl. I bod 10 zák. č. 286/2020 Z.z. vytrhnutej z kontextu právneho poriadku SR a opomínajúcej ustanovenie čl. 152 ods. 4, a preto aj čl. 17 ods. 6 Ústavy SR rovnako ako ustanovenie čl. 5 ods. 4 písm. e) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zákonom č. 286/2020 Z.z. odobrené obmedzenie osobnej slobody sa nespája iba s faktickým ochorením prenosnou chorobou. Postihuje aj podozrenie, že dotknutá osoba je chorá a v dôsledku svojho zdravotného stavu by mohla ohroziť iné ľudské bytosti. Takto vymedzená ochrana nadraďuje verejný záujem na boji s koronavírusom nad osobnú slobodu potenciálne chorého - osoby, ktorá vôbec nemusí trpieť infekčným ochorením, môže sa iba dostať do podozrenia, že je ochorením postihnutá, pričom podmienkou pre vznik právne relevantného podozrenia nie je ani dôvodné podozrenie. Aj úplná zdravá osoba môže byť v súlade s č. I bod 10 zák. č.. 286/2020 Z. z. pozbavená osobnej slobody z dôvodu podozrenia, že prenáša nákazu.

Súčasťou epidemiologicko-infektologického poznania je aj poznatok, podľa ktorého osoba raz nakazená koronavírusom sa po uzdravení môže znova nakaziť koronavírusom. Nie je dosiaľ potvrdené, či k opakovaniu ochorenia môže dôjsť iba raz alebo či hypoteticky je možné mnohonásobne opakovane ochorenia koronavírusom za ochorením koronavírusom. Na tomto skutkovom základe znenie § 48 ods. 4 písm. n) zák. č. 286/2020 Z. z. vytvára zdanlivo právny základ hoci doživotné (celoživotné) obmedzenie osobnej slobody zo zdravotných dôvodov.

Základné práva a slobody, ktoré prezident SR, vláda SR a Národná rada SR môže obmedziť v čase, ktorý je predmet právnej úpravy ústavným zákonom o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu spôsobom a z dôvodov, ktoré taxatívne určuje ústavný zákon č. 227/2007 Z.z. podľa čl. I bod 2 zákona č. 286/2020 Z. z. možno obmedziť takmer bezdôvodne, podľa bezbrehého ustanovenia, ktoré priznáva úradu verejného zdravotníctva, aj regionálnym úradom verejného zdravotníctva právo "nariadiť ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas".

Takéto vymedzenie právomoci obmedziť základné práva a slobody sa voľne prekrýva so svojvôľou. Nespĺňa kvalitu podmienok pre obmedzovanie základných práv a slobôd v materiálnom právnom štáte. V nijakom ustanovení právneho poriadku SR neexistuje ustanovenie, podľa ktorého by Slovenská republika prestávala byť materiálnym právnym štátom počas vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Z uvedených dôvodov čl. I bod 2 (§ 4 ods. 1 písm. g/) zák. č. 286/2020 Z. z. odporuje čl. 51 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a spolu s ním aj regionálne úrady verejného zdravotníctva sa v zákone 286 zároveň dočkali ďalšej "voľnej licencie" na obmedzovanie základných práv a slobôd v ustanovení § 48 ods. 4 písm. z), podľa ktorého môže určovať "ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas". Formulácia otvára priestor fantázii pri vymýšľaní opatrení. Fantáziu neobmedzuje podmienkami ani časom. Voľnou inšpiráciou vytvorené opatrenie môže existovať naveky, alebo v lepšom prípade do výmeny osoby zastávajúcej funkciu hlavného hygienika. Jediným zákonným obmedzením je znenie § 48 ods. 8, v ktorom sa uvádza: "Opatrenia podľa odseku 4 písm. s),t), y), a z) môže úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariaďovať iba počas krízovej situácie."

Ustanovenie zákona č. 286 sa stalo Halvou XXII slovenského právneho poriadku po prijatí ústavného zákona č. 414/2020 Z. z., ktorý dovoľuje "krízovú situáciu núdzového stavu" predlžovať "vždy znova rád" až na večnosť. Ochranu neposkytujú ustanovenia zákonov, ale výlučne zdravý rozum, ktorý sa s bojom proti koronavírusu nespája vždy, za to sa s ním pri každom spojení spája v obmedzenom rozsahu.


Spracoval/prepísal: Peter Marták  

- onedlho zverejníme trinástu časť -