Čo dal a čo vzal rok 2020  XIII. Časť

09.02.2021

... právnemu štátu na Slovensku.


Podvojný právny poriadok

Od účinnosti zákona č. 286/2020 Z.z. sú všeobecne záväzné právne predpisy aj vyhlášky. Vydáva ich hlavný hygienik v mene Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Výnimočné miesto medzi týmito vyhláškami patrí vyhláške Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k izolácii osôb pozitívnych na ochorenie COVID-19 a karanténe osôb, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19 č. 67/2020 Z.z. zo dňa 17. decembra 2020. Vyhláška nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia (§6).

Vyhláška č. 67/2020 Vestníka vlády Slovenskej republiky predstavuje prameň podvojného práva, ktorý de iure nie, de facto áno dopĺňa ústavný poriadok Slovenskej republiky.

Podľa §5 ods.6 tohto predpisu:

"Prezident Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, generálny prokurátor, predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, verejný ochranca práv, predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý je osobu pozitívnou na ochorenie avšak nemá klinické príznaky ochorenia, môže vykonávať prácu v prípade, aby svojou absenciou na pracovisku mohol vážne ohroziť zabezpečenie chodu štátu alebo ak je výkon jeho práce nevyhnutný pri riešení mimoriadnych úloh, a to za dodržania nasledovných podmienok:

· používanie respirátora FFP2 bez výdychového ventilu alebo s jeho prekrytím chirurgickým rúškom

· dezinfekcia prostredia s plným virucídnym účinkom

· používanie rukavíc,

· obmedzenie pohybu na pracovisku na najmenšiu možnú mieru,

· možnosť odpočinku a stravovania bez prítomnosti iných osôb alebo za prítomnosti iných osôb, ktoré sú však tiež osobami pozitívnymi na ochorenie, avšak nemajú klinické ochorenia.

Neumelé úsilie hlavného hygienika môže vyvolávať podozrenie, či hlavný hygienik nevykazuje klinické príznaky iného ochorenia, ktoré možno ani nie je prenosné, no dôvodné je zaoberať sa všeobecnejšími právnymi otázkami.

Výpočet ústavných činiteľov, ktorým sa zaručuje výnimka na výkon ústavnej funkcie ničím nenaznačuje, že je výpočtom demonštratívnym. Nijaká interpretačná alternatíva neumožňuje poprieť, že výpočet je taxatívny. Vo výpočte nie je zahrnutý predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ani predseda Súdnej rady Slovenskej republiky. Títo ústavní činitelia nemajú od hlavného hygienika dovolenie vykonávať prácu spojenú so svojou funkciou.

Zároveň so selektívnym otvorením prístupu k výkonu práce ústavných činiteľov, ktorý možno preskúmať aj z hľadiska súladu so zákazom diskriminácie, sa vytvoril predstierane právny základ aký nemá obdobu v nijakom štáte. Prezident Slovenskej republiky môže vykonávať svoju prácu, pretože mu to povolil hlavný hygienik. Predseda vlády Slovenskej republiky môže vykonávať svoju prácu, lebo mu to povolil hlavný hygienik. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky môže vykonávať svoju prácu, nakoľko mu to dovolil hlavný hygienik. Generálny prokurátor môže pracovať, pretože aj jemu to dovolil hlavný hygienik! Švihlo už celej vládnej koalícii alebo ide o prejav nadmernej iniciatívy usilovného jednotlivca? Ak si ani kvôli tomu nevšimnú Slovenskú republiky v Guinessovej knihe rekordov, Guinessova kniha si nezaslúži vychádzať.

Právny nezmysel vzišiel z nezáujmu vládnej koalície o zvládnutie koronavírusovej pandémie prostriedkami právneho štátu. Zákony, ktoré Národná rada SR prijímala na reguláciu diania počas prvej vlny koronavírusu vytvorili základ, ktorý rozmanitým subjektom práva umožňoval rozhodovať na diaľku.

Takú možnosť ako prvé dostali orgány príspevkových organizácií, rozpočtových organizácií, štátnych podnikov a neziskových organizácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (§ 3 zák. č. 69/2020 Z. z.).

Nasledovali obecné zastupiteľstvá, ktoré počas krízovej situácie dostali možnosť rokovať prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie (čl. I § 30f ods. 2 zák. č. 73/2020 Z. z.). Táto možnosť sa rozšírila ustanovením § 30f ods. 3, podľa ktorého: "Vo výnimočných prípadoch, keď existujú vážne dôvody, pre ktoré nie je možné uskutočniť rokovanie obecného zastupiteľstva podľa odseku 2 alebo podľa §12, môže obecné zastupiteľstvo počas krízovej situácie prijať uznesenie korešpondenčným hlasovaním v listinnej podobe alebo hlasovaním prostredníctvom elektronických prostriedkov s použitím e-mailových adries poslancov, ktoré boli na tento účel preukázateľne oznámené, ak sa má hlasovanie uskutočniť prostredníctvom elektronickej pošty." Takéto hlasovanie sa dovolilo iba v taxatívne určených veciach.

Zákonodarca si spomenul aj rokovania zastupiteľstiev samospráv vyšších územných celkov. Pre tie začalo platiť: "Rokovanie zastupiteľstva podľa § 11 možno počas krízovej situácie uskutočniť prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. Z rokovania zastupiteľstva podľa prvej vety samosprávy kraj vyhotoví obrazovo-zvukový záznam, ktorý do 48 hodín po ukončení rokovania zverejní na internetovej adrese samosprávneho kraja." (čl. VII § 23b zák. č. 73/2020 Z. z.).

Na vytvorenie právneho tlaku pre rokovanie a rozhodovanie na diaľku si parlament vo vlastnom prípade ani v prípade vlády Slovenskej republiky nespomenul v apríli 2020, keď riešil zasadanie a rozhodovanie orgánov územnej samosprávy ani nikdy neskôr. Výsledkom sklerózy na najvyššej úrovni sa stalo "záchranné lano" ktoré hlasovaniu o zmene ústavného zákona nie veľmi šikovne poskytol hlavný hygienik vyhláškou č. 67/2020 Vestníka vlády Slovenskej republiky.

Alternatívou k výkladu celého diania na základe sklerózy je, že dirigenti diania v štáte vedeli veľmi dobre, že parlament aj vláda bude naďalej rokovať a rozhodovať iba v priamom osobnom kontakte. Tento spôsob sa zachoval kvôli tomu, aby každý poslanec zostal pod kontrolou vedenia svojej strany a nehlasoval inak, ako sa dohodli lídri koalície. Preto sa zachovalo rokovanie a rozhodovanie zdravých poslancov v spoločnosti poslancov postihnutých koronavírusom. Z toho istého dôvodu zdraví ministri rokovali a rozhodovali spolu s chorými ministrami.

Osobitnú predstavu o hlasovaní v parlamente predstavil verejnosti už 2. januára 2021 predseda parlamentu. Do pléna by podľa neho mala prísť iba polovica poslancov. Každý z nich by mal dva hlasy.

Dosiaľ si nikto nezmyslel, že variantov môže byť oveľa viac. Napríklad, prezumpcia súhlasu poslanca s návrhom. Kto súhlasí, by na hlasovanie vôbec nepotreboval prísť. Museli by prísť iba nesúhlasiaci poslanci, aby osobne potvrdili, že ozaj s návrhom nesúhlasia. Hlasovaniu by mohol predchádzať deň otvorených dverí, počas ktorého by poslanci pred hlasovaním povinne sedeli v pléne, aby sa stretávali s návštevníkmi postihnutými koronavírusom v najťažších podobách vývoja ochorenia.


Spracoval/prepísal: Peter Marták  

- onedlho zverejníme štrnástu časť -