Čo dal a čo vzal rok 2020   XV. Časť

23.02.2021

... právnemu štátu na Slovensku.


Čoho sa dočká právny štát na Slovensku roku 2021?

Dievčatá z tretieho sektora v štátnych službách dopĺňa ministerka spravodlivosti Kolíková. Tá po niekoľko mesiacov trúsi slová a vety o reforme súdnictva. Zvýši sa špecializácia sudcov, zníži sa korupcia v súdnictve. Vraj. Údajne. Pani ministerka si to myslí, lebo jej poradcovia ju o tom ubezpečujú.

Z akého dôvodu budú špecializovaní sudcovia brať menej? Lebo. Ba aj pretože. Ministerka sa pri svojich lakonických výkladoch tvári viac tajomne ako informovane. Ak čosi prezradí, tak skôr slogan ako fakt. Zmena súdnej mapy je jedným z často používaných sloganov. V posledných týždňoch zo sloganu začína padať maska. Za zmenou súdnej mapy sa skrýva rušenie súdov. Stratí sa teda štvrť stovky okresných súdov a nadpolovičná väčšina krajských súdov. V štáte, kde účastníci súdnych sporov plačú kvôli neuveriteľným dlhým súdnym konaniam a kde sudcovia božekajú nad množstvom sporov, o ktorých majú rozhodnúť. Aspoň na prvý pohľad svojrázna reforma - nereforma. Že by išlo o ľahšiu kontrolu nad znížením počtom súdov?

Súdom chýba dôstojnosť. Aj na prvý pohľad. V dôstojných objektoch, hodných súdnej moci na Slovensku sídli predovšetkým Krajský súd v Trenčíne a Okresný súd v Ružomberku. Nepoznám plány so súdom v Ružomberku. Krajskú súd v Trenčíne má skončiť. Nebolo by to korektné a priori vylúčiť možnosť, že kvôli pôsobivej historickej budove. Mohol by sa v nej otvoriť prosperujúci grand hotel. Mohlo by sa v nej zriadiť centrum mimo vládnych organizácií, ktorým chýba ústredný výbor v pôsobivom zariadení. Všeličo ďalšie, užitočnejšie ako súd druhého stupňa, môže zabrať objekt, z ktorého sa vyprace Krajskú súd. Privatizácia štátneho majetku je tak jedným z vedľajších produktov zmeny súdnej mapy aj vtedy, ak na to vládna koalícia dosiaľ nepomyslela.

Reorganizácia súdnictva v Poľsku a Maďarsku predbehla našu myšlienku. Preto mohla inšpirovať. Ako výstraha aj ako vzor. V Poľsku aj v Maďarsku reorganizácia súdnictva menej viedla k skvalitneniu súdnictva, viac k zvýšeniu kontroly vládnej strany nad súdnou mocou. Reorganizácia súdnictva tam predstihla všetky očakávania doma aj v Európskej únii, ktorá zaspala na vavrínoch predstáv o posvätnosti právneho štátu. Teraz, keď EÚ chytá rozbehnutý rýchlik mimo stanice, pokúša sa sankcionovať obe susedné krajiny za odskok od právneho štátu, ktorý je bez účinných súdov smiešnou fikciou. Prípadne až paródiou na právny štát. Je dobre možné, že naša vládna koalícia vyhodnotila udalosti a dospela k záveru, že tiež reformuje súdnictvo tak, aby zvýšila svoj vplyv na súdnu moc. V tieni Maďarska a Poľska jej asi bezprostredne nič nehrozí.

Sudcovia zrejme nezostanú súdiť na zrušených súdoch. Kam pôjdu? Bez pochybností ide o existenčnú otázku, ktorá skoro každému sudcovi otrasie dušičkou aj jeho sklonom k nezávislosti. Do područia vládnej koalície by sa podaktorí sudcovia mohli zveriť aj vtedy, ak by to koalícia nechcela. Včas a vhodne preložený sudca bude proste vďačný. Aj sudcovia sú len ľudia. Ponúka sa aj príležitosť sudcov, ktorí zle rozhodli o sporoch politikov a ich príbuzných doďaleka, na hranice slovenského rodu. Aj politici sú len ľudia. Rozhodovať predsa nebudú oni, ale Súdna rada. Ten orgán štátu, ktorého predseda pred časom prejavil svoju nezávislosť výkladom, že počas núdzového stavu Ústava neplatí. Núdzový stav je naďalej v platnosti. Aj pohyb sudcov sa teda môže udiať nezávisle od Ústavy.

Všeobecne známou necnosťou v činnosti súdov sú zbytočné prieťahy v súdnych konaniach. Ako na ne? Čo sa s nimi udeje pri reforme súdnictva? Reformátori mlčia. Ak z tejto okolnosti skúsime niečo vyvodiť, bude to trpký záver. Nič.

Obnovu spravodlivosti treba prehodnotiť, "prebudiť" na inú koľaj. Obnova spravodlivosti nie je politický cieľ, ani fráza. Je to nevyhnutný úkaz, ktorý ak nastane, povedie celú spoločnosť do zatratenia. Obnovenie spravodlivosti na Slovensku sa nedosiahne odsúdením vrahov Jána Kuciaka. Obnova spravodlivosti spočíva v zavedení dostupnosti práva pre všetkých.

Súdna moc rozhoduje o desiatkach, ak nie o stovkách malicherných záležitostí, aké sú nehodné rozhodovania súdom. Súdy v tomto štáte dokonca ani o takých veciach nerozhodujú raz a operatívne. Máme absurdne obludný systém opravných prostriedkov, ktoré každú smiešnosť vedú od inštancie k inštancii, od okresného súdu cez krajský súd na najvyšší súd. Odtiaľ sa záležitosť vracia ako bumerang na okres, aby sa vydala na novú púť od okresu po najvyšší súd. A znovu to nemusí byť koniec, ale iba začiatok tretieho skúmania toho istého na okrese, kraji a na najvyššom súde. Toto je základ, ktorý sa musí rozbombardovať, postaviť na základ zdravého rozumu. Stručne povedané, odvolania a obnovy konania iba za výslovne a jednoznačne určených podmienok. Inokedy nie. Na ponosy sú smutné vŕby, nie súdy. Až tam a vtedy dôjde k reforme nášho súdnictva.

Dosiaľ som spoza zatvorených dverí reformátorov súdnictva na Ministerstve spravodlivosti SR nezačul ani hlások, ktorý by aspoň šeptal, že to, čo ozaj treba urobiť, je zásadná zmena v rozhodovaní sporov súdmi. Ping - pong zdola nahor, zora nadol sa zrejme úspešne zachová. Slovom reforma sa na Slovensku vníma ako príležitosť na nové frázy a staré kecy. Neoznačuje zmeny a tobôž nie zmeny k lepšiemu.

Zhrnutie

Materiálny právny štát na Slovensku v čase boja s koronavírusom dostáva ranu za ranou. Hlavné prejavy tohto diania sú:

1. ignorujú sa právomoci orgánov verejnej moci; "právne predpisy" vydávajú aj subjekty práva bez právomoci tvoriť právo, resp. s dodatočne zverenou "právomocou", v ktorej prípade by sa dalo s úspechom pochybovať, či ozaj ide o právomoc tvoriť všeobecne záväzné normy;

2. pramene práva sa neuplatňujú; dianie zahŕňa nerešpektovanie Ústavy Slovenskej republiky a pokračuje v hierarchii právneho poriadku Slovenskej republiky nadol cez ústavné zákony k zákonom;

3. základné práva a slobody zaručené Ústavou Slovenskej republiky a zhodne tak ľudské práva a základné slobody priznané Paktom OSN a občianskych a politických právach, Paktom OSN o hospodárskych, sociálnych kultúrnych právach či Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa vo fáze aplikácie práva a ešte viac vo fáze tvorby práva obmedzujú bez ohľadu na podmienky, ktorých dodržiavanie sa podľa Ústavy SR i podľa medzinárodných dohovorov o ľudských právach musí dodržať.

Záujem ostatných orgánov Slovenskej republiky o nápravu či presnejšie o zmiernenie tohto stavu nie je daný presvedčením ani zaujatím pre plnenie medzinárodných záväzkov štátu. Vyplýva rýdzo z pragmatického záujmu na ochrane štátneho rozpočtu pred finančným postihom zo strany medzinárodných organizácií, ktorých právo Slovenská republika porušuje svojimi opatreniami prezentovanými ako opatreniami v boji proti koronavírusu;

4. porušovanie Ústavy SR, medzinárodných dohovorov, práva Európskej únie aj zákonov SR má stúpajúcu tendenciu. V prvej vlne boja s koronavírusom možno pozorovať istý ostych a obavy orgánov zákonodarnej aj výkonnej moci pri porušovaní prameňov práva. V druhej vlne dochádza k protiprávnemu správaniu parlamentu a vlády častejšie ako v prvej vlne. Protiprávne správanie má zároveň väčší dôraz, stále častejšie je nevyberane brutálne, nadobúda podoby, aké boli v predchádzajúcich volebných obdobiach nemysliteľné aj v režimoch, ktoré väčšina populácie vnímala ako totalitné.


Vážení členovia OZ, milí priatelia,

veríme, že nielen Vám bude tento prepis z:

"Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc. patrí k tým, ktorí nám k tejto téme vedia podať najlepší výklad. V podtitule (nájdete na : https://www.youtube.com/watch?v=ufzIp-0VJ-A&t=5158s) kanálu InfoVojna"

nápomocný v bežnom dennom živote.

Spracoval/prepísal: Peter Marták