Čo dal a čo vzal rok 2020    III. Časť

24.01.2021

... právnemu štátu na Slovensku.



Nerešpektovanie zverenej právomoci a svojvôľa je prvou zvláštnosťou fungovania Slovenskej republiky pod vládou vedenou Igorom Matovičom do boja s koronavírusom. Frekvencia konania bez právomoci je rozdielna v jednotlivých rezortoch. No prakticky všade existuje. Azda ešte častejším úkazom, je uplatňovanie moci subjektmi práva, ktoré nemajú nijakú právomoc. Ide o krízové štáby na čele s Ústredným krízovým štábom, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a Regionálne úrady verejného zdravotníctva, ktoré sa buď zmocnili verejnej moci na vlastnú päsť, alebo si jej zverenie vynútili od Vlády Slovenskej republiky, prípadne od Ministra zdravotníctva SR. Či od predsedu Vlády SR, alebo od Ministra zdravotníctva. Očividné je, že ide o subjekty práva, u ktorých nie je jasný právny dôvod, na základe ktorého začali vykonávať verejnú moc spôsobom, ako ju vykonávajú.

Ťažiskovou chybou inštitucionálneho boja s koronavírusom je neochota štátu umožniť fyzickým osobám a právnickým osobám účasť na ochrane Ústavnosti právneho poriadku. Ochrancom Ústavnosti v Slovenskej republike je Ústavný súd Slovenskej republiky. Od samého vzniku nezávislého Slovenska fyzické, ani právnické osoby nemôžu vyvolať konanie o zrušení protiústavného zákona. Ústavný súd nemôže chrániť ústavnosť sám od seba. Musí dostať návrh na konanie. Návrh môžu podať iba Ústavou určené orgány štátu. Aspoň jedna pätina poslancov Slovenskej národnej rady Slovenskej republiky, Vláda Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, verejný ochranca práv Slovenskej republiky, ak je porušené, alebo ohrozené základné právo, alebo sloboda. A napokon súd, ktorý v rozhodovanom spore zistí, že má rozhodnúť podľa zákona porušujúceho Ústavu. Dotknuté štátne orgány, nie vždy majú dôvod uplatniť túto právomoc.

Predovšetkým Vláda by musela stratiť príčetnosť, aby najskôr dala do parlamentu návrh zákona a ihneď po jeho schválení, aby žiadala od Ústavného súdu Slovenskej republiky, aby zákon zrušil, ako protiústavný. Ďalšie štátne orgány s uplatnením právomoci taktizujú. Kde niet žalobcu niet sudcu, znie okrídlená veta starovekého Rímskeho práva. Zvlášť hlasito tá veta znie zo súčasného Slovenska. V ochrane ústavnosti zlyhávajú štátne orgány, ktoré vo fungujúcom právnom štáte nesmú podliehať čaru ani moci Vlády. Prezidentka Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky, Verejná ochrankyňa práv Slovenskej republiky.

Prezidentka Slovenskej republiky sa správa, ako politička veľkého štýlu, pre ktorú je dodržiavanie Ústavy záujmom tretieho, štvrtého sledu. S vládnou koalíciou hrá zložitú hru, ktorej základ vyjadruje české pravidlo - co se škádlíva, to sa rádo míva. Ako keby sa usilovala o získanie miesta na Olympe, presnejšie na Gerlachu a či na Kráľovej holi, za účelom svojho uznania za plnohodnotný Ústavný orgán, výmenou za neuplatnenie právomoci dať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o ústavnosti zákona. Ak jej dôjde trpezlivosť a právomoc predsa len uplatní, tak veľmi opatrne, aby nadmerne nerozhnevala predsedu vlády. V podstate prezidentka vymieňa vyhliadku za svoje zvolenie pre druhé funkčné obdobie výmenou, či predajom za mlčanie tam, kde jej Ústava priznáva právomoc konať. A tak prezidentka Slovenskej republiky vyvoláva verbálne konflikty s vládnou koalíciou, ale nerobí jej skutočné právne problémy, ak je na to vecný dôvod a právna možnosť. V rámci tohto postoja odmietla podať návrh na preskúmanie súladu zákona č. 62/2020 Zz. S právom na súkromie a nesúlad zákona č. 286/2020 Zz. s Ústavou namietla len v symbolickom rozsahu základného práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Ostatné, očividné neústavnosti zákona jej do očí neudreli. Verejná ochrankyňa práv sa pri výkone svojej funkcie správa, ako voš pod chrastou. K činu sa uchyľuje prednostne vtedy, keď treba chrániť práva LGBTI komunity, alebo rómske etnikum. Radové obyvateľstvo je pre ňu skupinou, ktorej sa základné práva a slobody netýkajú.

Zákon č. 286/2020 Zz. vytvorením podvojného právneho poriadku Slovenskej republike závažným spôsobom narušil právny štát na Slovensku (o tom po tom). Mám skúsenosť sudcu Ústavného súdu SR v jednom funkčnom období. Potom dvadsať rokov akademickej praxe v Ústavnom práve spojené so skúsenosťami advokáta úspešne zastupujúceho pred Ústavným súdom. Na základe celej zobranej praxe som napísal návrh na konanie o Nesúlade zákona č. 286/2020 Zz. s Ústavou SR. Návrh mal cirka 40 normostrán ústavnoprávnej argumentácie. Napísal som návrh tak, aby ho stačilo vytlačiť na hlavičkový papier, podpísať a dať do úradnej pošty oslovenej inštitúcie. Návrh so sprievodným listom som zaslal do kancelárie Prezidentky Slovenskej republiky a do kancelárie Verejného ochrancu práv. List do kancelárie Prezidentky zostal celkom bez odozvy. Z kancelárie Verejnej ochrankyne práv ma vyrozumeli, že môj podnet prijali dňa 9. novembra 2020, podnet zaevidovali pod spisovou značkou a po prvotnej analýze a po vyhodnotení, či patrí alebo nepatrí do pôsobnosti Verejnej ochrankyne práv podnet pridelili právnikovi/právničke na komplexné posúdenie skutkového a právneho stavu. Zaťaženým právnikom sa stal Peter Gombala. Nemám dôvod nazdávať sa, že môj podnet fláka. Ergo od 9. novembra 2020 komplexne skúma a hodnotí skutkový a právny stav spojený s podnetom. Ak prihliadneme na rozsah podnetu, ktorým som ho zaťažil, skúmať a hodnotiť bude ešte dlho.

Taktizovanie nositeliek štátnych funkcií nezostáva bez následkov. Kruto sa podpisuje na stave materiálneho právneho štátu a na dostupnosti základných práv a slobôd. Pred zmenou Ústavného zákona, o Núdzovom stave obmedzenia základných práv podľa zákona č. 286/2020 Zz. boli prinajmenšom podozrivé z nesúladu s Ústavou. Po prijatí Ústavného zákona č. 414/2020 Zz. uvedený zákon nemožno preskúmať na podozrenie z nesúladu s Ústavou, lebo dvadsiata novela Ústavy odňala Ústavnému súdu Slovenskej republiky právomoc preskúmať súlad ústavného zákona s Ústavou. Protiústavný, ale na ústavnosti nepreskúmateľný Ústavný zákon č. 414/2020 Zz. sa stal ústavným základom, ktorý možno interpretovať, ako "Lex specialis" pre núdzový stav. To umožňuje tvrdiť, že zákon č. 286/2020 Zz. ústavnoprávne OK, pretože vykonáva ústavný zákon č. 414/2020 Zz. počas núdzového stavu. Právne nepodstatné sa tak stalo, či je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Na vytvorenie tohto stavu, spolu s vládnou koalíciou, ktorá dodala ústavnú väčšinu pre odhlasovanie zmeny úpravy núdzového stavu, sa plnohodnotne podieľa Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová a Verejná ochrankyňa práv Slovenskej republiky Prof. Dr. Mária Patakiová. Obe dámy mali právomoc podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorým by namietli neústavnú úpravu obmedzenia základných práv a slobôd zákonom č. 286/2020 Zz. No svoju právomoc nevyužili. Prezidentka Čaputová podala návrh, ktorý namiesto všetkých základných práv, ktoré zákon č. 286/2020 Zz. obmedzoval, mala oči pre porušenie jediného základného práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podnikateľom. Verejná ochrankyňa práv predstierala, že nijaké podozrenie na porušenie základných práv a slobôd nemá dôvod pociťovať.


Spracoval/prepísal: Peter Marták 

- onedlho zverejníme štvrtú časť -