Čo dal a čo vzal rok 2020     IV. Časť

25.01.2021

... právnemu štátu na Slovensku. 



Moja skúsenosť naznačuje, že ozajstnému právnemu štátu na Slovensku, by náramne prospel zákaz prístupu do štátnych funkcií osobám, so skúsenosťou prácou v treťom sektore. No ide o tému značne vzdialenú - boj s koronavírusom, preto späť k téme.

Vládna koalícia na začiatku boja s koronavírusom neurobila nič pre ozdravenie stavu inštitucionálneho zabezpečenia, teda o zmenu Ústavy, ktorá by fyzickým a právnickým osobám dala šancu brániť ústavnosť covidového zákonodarstva. Inštitucionálne zabezpečenie boja s koronavírusom naráža na nevyhnutnosť rešpektovať zložitosť a ťažkosti systému, v ktorom sa tento boj vedie. Lebo stav inštitúcií na problémy naráža. Inštitúcie štátu v súčasnej spoločnosti nevládzu zabezpečovať všetky činnosti, ktoré treba riadiť, či usmerňovať prostriedkami štátu.

Charles Luis Montesquieu je jedným z otcov myšlienky o deľbe moci, kvôli ktorej sa moc v štáte organizuje do trojuholníka. Tvorí ho zákonodarná moc, výkonná moc a súdna moc. Trojuholník moci sa prežíva a dožíva. Treba ho modernizovať, či dokonca nahradiť iným usporiadaním. Asi nikto netuší akým. K tomu sa pridáva sila zlozvyku, trojuholník je tu viac ako štvrť tisícročia, tak čo by sme vymýšľali. Čoraz viac nedostatkov trojuholníka priviedlo k jeho nadstaveniu inými, mimo štátnymi prostriedkami. Tými sa stali média a organizácie tretieho mimovládneho sektora. Presnejšie, neexistencia štátnych inštitúcií a nedostatky v ich fungovaní sa nadstavujú kontrolnou mocou verejnej mienky, ktorú zastupujú masmédiá od televízie, cez rozhlas, noviny a časopisy, až po internet a pôsobením tretieho sektora. Úlohou tretieho sektora nie je rozhodovať, ktoré funkcie má štát plniť a ktoré základné práva a slobody má dodržiavať. Tretí sektor existuje na to, aby pozoroval a vyhodnocoval, v akej kvalite štát odvádza to, čo podľa spoločenskej dohody má odvádzať. Mal by tiež burcovať verejnú mienku k nespokojnosti so stavom, ktorý pri objektívnom hodnotení má neprimerane veľké, alebo nadmerne početné nedostatky.

Za súčasný stav na Slovensku, nemôže len Matovič a jeho kolektív z vlády. Bohapusto zlyhávajú médiá. Zhodne tak neplní svoje poslanie v chode spoločnosti tretí sektor. Angažovali sa jeho organizácie v čomkoľvek od prepuknutia koronavírusu okrem Transprency International, keď potvrdzovala správnosť výdavkov vlády na zakúpenie antigénových testov?

Amnesty International Slovensko dokonca vykročila v ústrety záujmom vlády natoľko, že vo svojej koncoročnej správe ľudské práva zredukovala na rómske práva. Obmedzovanie základných práv a slobôd väčšinovej populácie zároveň s obmedzovaním základných práv menšinových populácií, Amnesty International vôbec nestálo za pozornosť. Hoci o tom, ktoré práva sú základné, či ľudské, nerozhoduje vláda Slovenskej republiky, ani iný štátny orgán. Ba ani akákoľvek iná organizácia od cirkvi po Engios. Presný register ustanovujú medzinárodné dohovory o ľudských právach a základných slobodách a v nadväznosti na tieto dohovory Ústava Slovenskej republiky.

Prezidentka Slovenskej republiky, ako keby súťažila s Verejnou ochrankyňou práv, väčšinou poslancov národnej rady Slovenskej republiky a novinármi, kto z nich uvidí MENEJ z porušení Ústavy Slovenskej republiky a z obmedzení základných práv a slobôd. Servilné správanie printových i elektronických médií spolu s rovnakým správaním organizácií tretieho sektora je významnou príčinou, kvôli ktorej má Slovenská republika problémy s inštitucionálnym zabezpečením účinného boja s koronavírusom. Obe barle systému neplnia svoje základné spoločenské poslanie. Táto okolnosť sa zastiera tým, že sa jej nevenuje pozornosť. A keď sa nevenuje pozornosť, je to dôkazom, že problém neexistuje. Z kontrolných inštitúcií vyvažujúcich v modernej spoločnosti nedostatky deľby moci zostal iba parlament. Jeho faktické, kontrolné pôsobenie voči vláde predstavuje kontrolu - slepým a hluchým, so silne poškodeným čuchom, ktorý zo všetkého, čo ho postihlo, od hrôzy onemel. Parlament, nevidí, nepočuje, nehovorí. Na základe získaných poznatkov vraj kontroluje. 

Európsky súd pre ľudské práva označil masmédiá za strážneho psa demokracie. Priznal masmédiám silnú úlohu pri ochrane demokracie. Demokratické poslanie masmédií spočíva v rozširovaní objektívnych informácií, aké majú byť základom pre každého jednotlivca, aby si so znalosťou vecí vytvoril vlastný názor na otázky verejného záujmu. Mnoho informácií podstatných pre účinný boj s koronavírusom v Slovenských médiách vôbec nezaznelo. Nezaznelo, že plánovanie je samozrejmý prvok inteligentného života, no na Slovensku prestáva byť možné, lebo opatrenia Hlavného hygienika i Predsedu vlády sa tak často menia, že plánovať je prakticky nemožné. Nezaznelo ani to, že dištančné vzdelávanie nahrádza časť úlohy škôl, no nemôže nahradiť výchovu ku komunikácii človeka s človekom. Nezaznelo, že ukladanie karanténnych opatrení u starších jedincov pravdepodobne vyvoláva psychické poruchy z izolácie. Nezaznelo mnoho ďalších informácií o všeličom negatívnom. Ak by sa bolo prihliadlo na všetko relevantné, karanténne opatrenia mohli dostať tvrdé rany. Možno nikdy by sa nedali zaviesť tak, ako sa zaviedli. A nemuselo to byť na škodu boju s koronavírusom, keby zvolení postup vzišiel zo zásady menej je niekedy viac. Väčšie porozumenie pre zavádzané opatrenia, väčšia ochota pre ich dodržiavanie, mohla byť dôsledkom rozvážnejšieho určovania opatrení.

Je množstvo otázok spojených s organizáciou boja proti koronavírusu a s konkrétnymi opatreniami, ktoré médiá mohli objasniť, či aspoň naznačiť pri dodržaní pravidiel novinárskej práce. No novinári tieto pravidlá prestali dodržovať. Otázok zásadného významu, o ktorých médiá mlčali a dodnes vytrvalo mlčia, je veľa. Napríklad, na verejnosť presakujú správy o priebežných návratoch lídrov koalície zo zahraničia. Núti ich vycestovať služba vlasti a potreby štátu, alebo nimi aj počas zákazu pohybu lomcuje cestovateľská horúčka? Odpoveď by mali sprostredkovať masmédiá. Ako vždy, vytrvalo mlčia. Drobná zmena plánov. Nehonoruje sa investigatívna práca, honoruje sa investigatívna nečinnosť. Dôsledné mlčanie masmédií patrí aj nezmyselnému rozleptávaniu právneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré sa v podobe novely zákona o Verejnom zdravotníctve zákon č. 286/2020 Zz. premenilo na zhubný nádor právneho štátu na Slovensku. 

Nie som schopný posúdiť, či sa tak deje na nátlak štátnej moci, alebo kvôli servilnosti novinárov, no realita na Slovensku prestala existovať. Sú len tlačové besedy a nich reprezentované informácie, ktoré novinári neoverujú, nespochybňujú, nevyvracajú. Ba čo viac, informácie sa delia na také, o ktorých je vhodné informovať a potom na tie druhé, o ktorých sa nepatrí informovať, alebo sú nevhodné, alebo škodlivé. Vhodnou informáciou na Slovensku je, že v NHL obranca Dunn podpísal nový ročný kontrakt so St. Louis. Nevhodnou informáciou je, že Európsky súd pre Ľudské práva notifikoval Slovenskú republiku o vedení konania vo veci porušovania ľudských práv prevádzkovateľov fitnes centier. Chyba nie je v tom, že by obe udalosti sa udiali v zahraničí, ďaleko od nás. Informácie v rovnakej kvalite šíria aj vtedy, keď sa udejú na území Slovenska. Dá sa dozvedieť z médií, že v Košeci znížili množstvo komunálneho odpadu. Či členovia vlády boli na antigénových testoch sa z médií dozvedieť nedá. Už vôbec sa zo Slovenských médií nedá dozvedieť, aký je výsledok antigénneho testu člena vlády, ak sa na test unúval. Štátne orgány majú Ústavnú povinnosť poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Ale naši najvýznamnejší odborníci na Ústavné právo by sa zrejme zhodli s prezidentkou a ombudsmankou, že úprava sa týka iba jazyka, v ktorom treba informovať. Nie samého informovania. Takže, ak člen vlády uzná za vhodné informovať, urobí tak po Slovensky. Ide o zvlášť dôležitú Ústavnú normu, lebo členovia našej vlády rady informujú po anglicky. Informácie o príbuzných úkazoch sú nezlučiteľne protikladné. Ak je jeden pravdivý, druhý musí byť lož. Na to majú pozornosť verejnosti upriamovať novinári. No médiá disciplinovane a vytrvalo mlčia. Vládne hoaxy sa legitimizujú, ako informácie. Novinári sa nepýtajú vládneho tábora, ak dá najavo, že si otázky neželá. Nepočujú hlasy z radov opozície, ak sú ozaj vecné a nepríjemné. Ako ilustračný príklad pripomeniem deň, keď Ústavný súd oznámil, že uzákonenie sledovania mobilov porušuje Ústavu. Hodinu nato bola tlačová beseda vlády. Ani jeden z prítomných novinárov nenavodil reč na rozhodnutie Ústavného súdu. Ako keby vôbec nebolo, ba čo viac, ako keby ani nebol Ústavný súd. 

Spracoval/prepísal: Peter Marták 

- onedlho zverejníme piatu časť -