Čo dal a čo vzal rok 2020      V. Časť

26.01.2021

... právnemu štátu na Slovensku.



Iný príklad. Žiaci smú do škôl iba s potvrdením o negatívnom teste na koronavírus. Vlastným, ale aj od jedného z rodičov. Cvične sa má otvárať škola, kam chodia Matovičove dcéry, V deň testovania žiakov a rodičov RTVS robí s Matovičom dva rozhovory, ale ani jeden redaktor sa nespýta, či sa testu podrobí on alebo manželka Pavlínka. Ak sa niekto z nich podrobí. Lebo veď dcéry môžu chcieť zostať doma.

A zopár príkladov z nedávnych čias. Tesne pred Vianocami nám média zvestovali, že koronavírus má Matovič a aspoň polovica ďalších členov vlády. Situácia zrelá na vecnú otázku: nerešpektovali vlastné opatrenia proti šíreniu koronavírusu alebo sú tie opatrenia na figu? No ani jedna z otázok nezaznela. Zásadne nekladieme otázky. Máme rovno odpovede.

Iný príklad. Pred očkovaním proti koronavírusu sme sa dozvedeli, že očkovať sa nemôžu dať tí, ktorí majú koronavírus. Po vyliečení má údajne uplynúť 90 dní, aby očkovanie malo zmysel.

Pred Vianocami z médií zaznelo, že koronavírus dostal aj minister Buday. 27. decembra, teda circa sedem dní od oznámenia, že minister ochorel, odznela z RTVS 1 informácia, že minister sa podrobil očkovaniu vakcínou proti koronavírusu. Bola pravdivá informácia o jeho chorobe? Ak áno, stal sa zázrak? Prestala platiť 90 dňová biologická lehota pre odstup medzi prekonaním ochorenia a očkovaním?

A do tretice zvláštností mediálneho informovania v čase vianočných sviatkov. V Roosveltovej nemocnici Banskej Bystrici z 2400 zdravotníckych pracovníkov prejavilo záujem cca 700 zdravotníckych pracovníkov. Základná matematika učí, že 1700 zdravotníckych pracovníkov sa o očkovanie neuchádzalo. A predsa v reportáži RTVS 1 sa 27. decembra objavili výlučne zdravotnícki pracovníci, ktorí sa dali zaočkovať a s rozžiarením zrakom zvestovali ako vynikajúco sa po očkovaní cítia. Z poučiek o objektívnosti novinárskeho spravodajstva vyplýva, že na obrazovke sa mali objaviť aj zdravotnícki pracovníci, ktorí mali dôvod očkovaniu sa vyhnúť. Alebo bol všetkých 1700 zdravotníckych pracovníkov nakazených, takže sa očkovať nemohli?

Slovenčina má množstvo slov na pomenovanie skutočného stavu aj morálne odsúdenie novinárov. Zrada. Podlosť. Chrapúnstvo. A tak ďalej. Ani jedno z týchto slov na adresu novinárov a médií dosiaľ nezaznelo. Takému národu radosť vládnuť.

Ťažko prehliadnuť, že systém s výrazne narušeným kontrolným mechanizmom nie je výsledkom činnosti, ktorá sa deje bez účasti vlády. Je to vláda, ktorá prišla na myšlienku platiť novinárom za investigatívnu činnosť zo štátneho rozpočtu. Je to vláda, ktorá stojí za zákonom umožňujúcim mimovládnym organizáciám čerpať štvrtinu z príspevkov vyzbieraných na verejnoprospešné účely pre vlastné blaho (zák. č. 162/2014 Zz. o verejných zbierkach).

Všetko, čo má slúžiť na vyvažovanie vládnej moci a nefunguje to alebo zle funguje, napomáha zneužívaniu moci vládnym táborom. Otázne je, či ide o napomáhanie zámerné alebo neúmyselné. Obávam sa, že kolaborantstva je viacej ako nevedomosti. Boj s korupciou sa prepóloval. Lídri súčasnej vládnej koalície pred voľbami sľubovali, že vykorenia korupciu z denného života. Hoci sa o tom výslovne nezmieňovali, išlo o získanie politikov a predstaviteľov štátu na stranu majetných súkromníkov výmenou za hotovosť či iné majetkové výhody. Korupcia v aktuálnej podobe smeruje od politikov a predstaviteľov štátu k súkromníkom v zaujímavom postavení. Zámer korumpovať novinárov avizoval premiér Matovič azda skôr, ako sa prvý raz posadil do kresla predsedu vlády. Zo štátneho rozpočtu prisľúbil ročne vyčleniť desať miliónov euro na činnosť investigatívnych žurnalistov. Či peniaze naozaj vyčlenil alebo išlo o prázdne slová sa nikdy nedostalo na verejnosť. Správanie novinárov pri koronavíruse naznačuje, že desať miliónov môže byť inšpiráciou pre dlhodobo jednostrannú žurnalistiku. Novinári si utierajú mastné huby, povoľujú opasky a rozhliadajú sa vôkol seba, čo by si ešte dali. 

Od rozpútania demonštrácií po zavraždené Kuciaka tretí sektor vetril šancu ovládnuť štát. Čaputová získala funkciu, Patakyová detto. V rukáve mali vlastného predsedu, ktorý mal dostať pod kontrolu Ústavný súd. Beblavý chodil po Bratislave s pocitom, že už - už je premiér. Predsedu parlamentu mala víťazná strana obsadiť štandardnou procedúrou. No prišli voľby a nevyšlo to. Teraz tretí sektor vyčkáva v nádeji, že v ďalších voľbách bude Slovensko jeho. Kádre z tretieho sektora v štátnych funkciách sa nedožadujú, aby štátne orgány uplatňovali všetky právomoci, ktoré majú a aby si neodkrojovali právomoci, ktoré nemajú. Rečnia o nedostatku vlastných právomocí a domáhajú sa rozšírenia ako keby na to bol dôvod. Stále ide o jediné. O boj o moc so zachovaním totožného spôsobu vládnutia vo vzťahu k zastrašenej väčšine, s ktorou sa netreba zahadzovať. Menšiny nie sú ticho. Nárokujú si aj práva, aké sú proti zdravému rozumu, no treba im vyhovieť, aby začali byť ticho.


Spracoval/prepísal: Peter Marták

- onedlho zverejníme šiestu časť -