Čo dal a čo vzal rok 2020   VII. Časť

28.01.2021

... právnemu štátu na Slovensku.



Na Ústavnom súde a na Európskom súde pre ľudské práva

Základné práva a sloboda na Slovensku nezačala obmedzovať vláda SR ani ďalšie štátne orgány, ktoré to podľa ústavného zákona č.227/2020 Z.z. môžu urobiť. Obmedzenia začali chrliť odborné poradné orgány zriadené v rezorte zdravotníctva, v ktorých mali väčšinu špecialisti z niektorých medicínskych odvetví, ktorí sa Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi nespútavali. Prijali opatrenia, aké v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi o ľudských právach obmedzili základné právo na súkromie, slobodu pohybu, slobodu zhromažďovania, slobodu podnikania, právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na náklady zdravotného poistenia, právo na súdnu ochranu aj nedotknuteľnosť osobnej slobody. Prinajmenšom sedem základných práv obmedzili iným spôsobom a bez prihliadnutia na podmienky, ktoré sa podľa Ústavy SR i podľa medzinárodných dohovorov musia dodržať, aby išlo o legitímne obmedzenia. Nepríjemné na koronavíruse v prvej vlne bolo, že neposkytla dôveryhodnú zámienku pre zarazenie slobody prejavu.

Nemožno prehliadať, že ide o základné práva s determinujúcim účinkom pre zachovanie demokratickej formy vlády a pre ochranu právneho štátu - právo na súkromie sa v Rade Európy interpretuje ako antitotalitné právo. Volebné právo má kľúčovú úlohu pre reprodukciu verejnej moci na demokratickom základe. Sloboda zhromažďovania je politické právo, ktoré slúži na kontrolu, uplatňovania verejnej moci ľudom ako zdrojom, od ktorého verejná moc v štáte pochádza. Obmedzovaním všetkých týchto práv, obvykle bez určenia doby obmedzenia, otriasa v základoch súčasným politickým systémom Slovenskej republiky.

Bohorovnosť lekárov v ústrednom krízovom štábe, na Úrade verejného zdravotníctva a v ďalších poradných orgánoch, kde sa usadili, sa napĺňala porušovaním Ústavy aj medzinárodných dohovorov, ústila do neprípustného porušovania základných práv a slobôd. S odstupom mesiacov začína vychádzať najavo, že táto stavovská idiocia alebo spupnosť nezostane pre Slovensko bez následkov, že bude veľa stáť, a že výdavky zaťažia štátny rozpočet.

Európsky súd pre ľudské práva tesne pred Vianocami prekvapil ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Štátu zaslal notifikáciu o začatí konania pre obmedzovanie základných práv prevádzkarov fit centier.

Vláda SR i Národná rada SR túto okolnosť skôr zamlčali ako oznámili obyvateľstvu, takže sa možno iba dohadovať aký čas dostala Slovenská republika na vyjadrenie k sťažnosti, ktorú ESĽP prijal na konanie. Tiež sa možno len dohadovať, aké otázky Slovenská republika dostala na vyjadrenie, aby sa odpoveďou pokúsila obhájiť dôvodnosť obmedzovania prevádzkarov fit centier. Pravdepodobne sa v Rade Európy očakáva presvedčivé odôvodnenie kritérií, podľa ktorých sa zaviedli obmedzenia pre prevádzkovateľov fit centier. Voľba pravidiel podľa kritérií dáva obmedzeniam racionálny základ. Obmedzovanie bez racionálnych kritérií vtláča obmedzujúcim pravidlám pečať svojvôle. Presvedčiť ESĽP o obmedzovaní na základe racionálnych kritérií nebude jednoduché, ak si pripomenieme, že opravovne bicyklov sú otvorené v lete, v zime. Tým sa oslabuje účinnosť prípadného tvrdenia, že známym poznatkom je slogan Športom k trvalej invalidite, a že hlavný hygienik zakázal prístup do fit centier, aby ľudí ochránil pred rizikom úrazov zo športovania. Tiež sa dá predpovedať, že Slovenská republika musí v svojom vyjadrení uviesť, z akého dôvodu prijala obmedzenia prevádzkovateľov cvičebných strojov na práve ten čas, na aký ho naozaj zviedla.

Ak je tento odhad súladný s otázkami, aké Ministerstvo spravodlivosti SR pred verejnosťou možno utajuje, určite nepropaguje, potom ministerstvo niet čo závidieť. Len veľmi odvážny úradník môže tvrdiť, že obmedzenie sa udialo podľa klasifikačných kritérií a uviesť kritériá, o akí išlo. Rovnako sa možno dohadovať, že obmedzenia sa zaviedli na presne známy čas a že poškodení podnikatelia vedeli vopred, ako dlho nebudú svoje prevádzky môcť otvoriť. Obe okolnosti skôr naznačujú, že Ministerstvo financií SR má začať hľadať, z ktorej položky štátneho rozpočtu bude platiť odškodné v prospech poškodených prevádzkovateľov fit centier.

Ak sa konanie o sťažnosti prevádzkovateľov fit centier pred Európskym súdom pre ľudské práva skončí porážkou Slovenskej republiky, zrejme sa pretrhne hrádza. So sťažnosťou "napísanou cez kopirák" môžu ESĽP osloviť poškodené prevádzky z gastro služieb, kaderníci aj predstavitelia rozmanitých ďalších foriem podnikania, ktoré dostali štátnu stopku na svoje živnosti.

Svoj diel náprav porušených základných práv dostal aj Ústavný súd SR.

Na sklonku marca vznikol boj o vládny návrh zákona, ktorý umožnil Úradu verejného zdravotníctva používať dáta mobilných operátorov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva. Predseda Smeru R. Fico označil návrh zákona za hrubé porušenie základných ľudských práv.

Vicepremiérka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová uviedla, že Fico zavádza a ono technické riešenie identifikácie predstaví na budúci týždeň. Na tieto slová pravdepodobne zabudla. Alebo neprešiel týždeň, ktorý mal byť budúci.

Fico vyzval prezidentku Z. Čaputovú, aby sa obrátila na Ústavný súd SR kvôli sprístupňovaniu dát operátorov. Upozorňoval, že zákon je v rozpore s Ústavou SR.

"Čaputová označila sprístupňovanie dát Úradu verejného zdravotníctva v súvislosti s pandémiou koronavírusu za primerané aktuálnej situácii a na Ústavný súd sa odmietla obrátiť."

(Smer dá sledovanie na Ústavný súd. Pravda, sobota 28.marca 2020, s.3)

Prívržencom neformálneho sledovania, nech už vykonávali ktorúkoľvek štátnu funkciu, nestačilo ani to, že právo na súkromie sa označuje za "antitotalitné právo" a používanie sledovacích technológií sa v Rade Európy označuje za používanie technológií policajného štátu. To naznačovalo, že Slovensko sa vydáva smerom policajného štátu a robilo zákonnú úpravu celkom neprijateľnou. Pre hlavu štátu však primerané aktuálnej situácii.

Zákon č. 62/2020 Z.z., ktorým sa okrem iného povolilo používanie sledovacích technológií Úradom verejného zdravotníctva, sa stal predmetom konania pred Ústavným súdom SR. Ústavný súd SR v podstate okamžite pozastavil účinnosť napadnutej úpravy a o niekoľko mesiacov neskôr rozhodol, že je v rozpore s Ústavou SR. Zákon priznal odpočúvaciu právomoc nepolicajnému orgánu. Zaviedol ju do konca decembra 2020, teda zhruba na deväť mesiacov. Na neprimerane dlhý čas. Nález Ústavného súdu siahol na sledovacie ambície Úradu verejného zdravotníctva. Možno tiež prispel k neskoršej zmene Ústavy Slovenskej republiky, ktorou sa obmedzila právomoc Ústavného súdu SR.

Porušení základných práv bolo viac ako naznačujú rozhodnutia Ústavného súdu a ESĽP. Oba súdy mohli rozhodovať iba o tom, na čo dostali návrhy od poškodených osôb. Bez sťažnosti sa konanie nezačalo, inak ako v konaní pred Ústavným súdom SR, resp. pred ESĽP sa nemohlo zrodiť rozhodnutie o porušení práva.

Názorným príkladom sú povinné štátne karantény v prvej vlne boja s koronavírusom. Kto sa vracal na Slovensko zo zahraničia, musel do karantény v štátnych zariadeniach. Na čas izolácie boli podozriví z nakazenia dlhodobo izolovaní bez ohľadu na svoj zdravotný stav. Chorí prichádzali do kontaktu so zdravými, dokonca aj na izbách, kde boli spoločne ubytovaní. Nákaza sa šírila. Po prepustení z karantény boli izolovaní šťastní, že sú vonku. Sťažnosť na Ústavný súd ani na ESĽP nepodali. Ergo platí domnienka, že obmedzovanie osobnej slobody povinnou štátnou karanténou neporušovalo Ústavu SR ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 

Nenamietnuté zostalo aj porušenie volebného práva pri doplňovacích voľbách do orgánov obecnej samosprávy. Došlo k nemu na jeseň pri voľbách do niekoľko desiatok obecných samospráv. Ústava priznáva volebné právo do orgánov územnej samosprávy "občanom obce, ktorí majú na území obce trvalý pobyt" (čl. 69 ods. 2) ako všeobecné, rovné a priame volebné právo. Hlavný hygienik toto právo odňal oprávneným voličom podozrivým na covid-19 a postihnutým covidom-19 bez toho, aby mu Ústava čosi také umožnila. Vláda SR pokladala správanie hlavného hygienika za samozrejmé.

Zabezpečenie dostupnosti volebného práva patrí k povinnostiam štátu v právnom štáte, kde štát zaťažuje pozitívny záväzok robiť kroky na ochranu základných práv a slobôd. Orgány Slovenskej republiky si nespravili ťažkú hlavu so splnením svojej povinnosti zabezpečiť dostupnosť volebného práva do orgánov územnej samosprávy. V rovnakom čase do orgánov územnej samosprávy volili aj v Českej republike, kde nakazeným ani podozrivým covidom-19 volebné právo neupreli. Kto chcel voliť, mohol voliť z izolácie, ktorú mu poskytlo osobné auto. Tento príklad je ukážkou ako ľahko to mohlo ísť aj na Slovensku.

O porušení pozitívneho záväzku vládou Slovenskej republiky a tak Národnou radou Slovenskej republiky treba hovoriť aj pri zabezpečovaní slobody zhromažďovania. Na rozdiel od iných európskych krajín, napríklad Nórska, kde sa obmedzuje zhromažďovanie v súkromných záležitostiach, no zachováva sa sloboda zhromažďovania ako politické právo slúžiace na prejavy kritikov orgánov štátu, predovšetkým vlády, na Slovensku sa obmedzuje sloboda zhromažďovania, ak má slúžiť na prejavy nespokojnosti s činnosťou vlády. Ponecháva sa sloboda zhromažďovania iba v súkromných veciach, pri rodinných oslavách, pohreboch, cirkevných obradoch, etc. Uplatnenie slobody zhromažďovania v súkromných veciach je oklieštené počtom osôb, ktoré sa smú zhromaždiť v skupine určenej hlavným hygienikom. Uplatnenie slobody zhromažďovania ako politického práva, ktoré Slovenská republika nezabezpečuje povinnosťou štátu robiť opatrenia na jej ochranu, spája štát s uplatňovaním trestnej zodpovednosti proti osobám, ktoré slobodu zhromažďovania uplatnia napriek zákazom hlavného hygienika.

Na druhej strane, každé podanie sťažnosti na Ústavný súd SR či ESĽP si nemožno spojiť s pravdepodobnosťou rozhodnutia o porušení základného práva alebo slobody. Cesta k rozhodnutiu o porušení Ústavy či Dohovoru vedie cez kvalitnú právnu argumentáciu, s akou sa automaticky nespája každá sťažnosť. Tiež sťažovateľova predstava o porušenom základnom práve alebo slobode nie je tiež vždy dôvodná a správna.

Početne veľmi skromnú ponuku návrhov na konanie pred Ústavným súdom rozširuje návrh prezidentky SR na preskúmanie súladu § 58 ods. 5 zákona č. 286/2020 Z.z. s Ústavou. ústavný súd ho prijal v novembri a okamžite pozastavil činnosť tohto paragrafu. Až do rozhodnutia vo veci samej sa ustanovenie nesmie uplatňovať. 


Spracoval/prepísal: Peter Marták

- onedlho zverejníme ôsmu časť -