Čo dal a čo vzal rok 2020    IX. Časť

31.01.2021

... právnemu štátu na Slovensku.



Boj s pandémiou v druhej vlne šírenia nákazy

Zákon 286/2020 Z.z.

Vyjadrenia časti lekárov a prírodných vedcov pôsobiacich v ústrednom krízovom štábe či aspoň tmoliacich sa okolo neho naznačujú, že vláda medzi prvou a druhou vlnou neurobila všetko z toho, čo bolo treba spraviť v zásobovaní zdravotníckych zariadení zdravotníckym materiálom alebo vo včasnej príprave rozumných opatrení. Možno tak bolo, možno nie. Isté je, že vláda rozhodne nezanedbala vytvorenie právneho základu pre presadenie svojich zámerov a túžob.

Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády schválila 14. októbra 2020 zákon č. 286/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 3552007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Obsahom a účelom úpravy je tento zákon základom právnych vzťahov vznikajúcich v rámci boja proti koronavírusu.

Tento zákon je ozajstnou ústavou Matovičovho boja s koronavírusom, a to kvôli konkrétnym ustanoveniam o tom, čo občania musia a orgány verejnej moci môžu.

Zákonom 286/2020 Z.z. sa mení a dopĺňa zák. č. 355/2007 Z.z. Zmena nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia (čl. IV), Vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky bol 15.10.2020.

Zákonom daná úprava predstavuje ďalší krok k hybridizácii inštitucionálneho zabezpečenia ochrany verejného zdravia.

"Mačkopes" zvaný Ústav verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý je rozpočtovou organizáciou a zároveň je subjektom práva s posilnenou a rozšírenou právomocou podľa č. I bod 2 zák. č. 286/2020 Z.z., ktorým sa vkladá § 4 ods. 1 písm. g) v znení: "počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie (ďalej len "krízová situácia") pri ohrození verejného zdravia nariaďuje ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a nevyhnutný čas, tým nie je dotknutá právomoc úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva nariaďovať podľa § 12 alebo podľa § 48 aj počas krízovej situácie."

Ústava SR dovoľuje vymedzovať základné práva a slobody iba zákonom (čl. 13 ods. 2). Takú právomoc Ústava zveruje iba zákonodarnej moci. Nepriznáva ju dokonca ani výkonnej moci. A predsa rozpočtová organizácia získala zmenou zákona široké oprávnenia pri obmedzovaní základných práv a slobôd. 

Úrad verejného zdravotníctva je zdanlivo kreovaný ako subjekt súkromného práva (rozpočtová organizácia), no zákon mu priznáva postavenie svojím obsahom primerané orgánu štátnej správy (§ 5 ods. 4 zák. č. 355/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov). Predovšetkým mu určuje právomoc, ktorú môžu uplatniť pri rozhodovaní, ktoré bude nezákonné alebo pri ktorom sa dopustí nesprávneho úradného postupu. Nesprávneho úradného postupu sa môže dopustiť nielen v medziach uplatnenia zákonom zverenej právomoci, ale aj mimo rámca nesprávnou činnosťou alebo nečinnosťou.

Najvýznamnejším ustanovením zákona č. 286 je odsek 5 doplňujúci § 58 znením: "Právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené."

Úrad verejného zdravotníctva, ktorý zákon kreuje ako subjekt práva s rozhodovacou právomocou, a preto spôsobilý znášať právnu zodpovednosť podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, sa vylučuje spod každej právnej zodpovednosti vymedzenej čl. 46 ods. 3 v spojení s čl. 5 ods. 1 Ústavy SR prostredníctvom ustanovenia čl. I bod 21 zák. 286/2020 Z.z.

Zákonodarca pripravil návrh zákona č. 286/2020 Z.z. tak, aby ex post oslobodil úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva spod právnej zodpovednosti za protiústavné správanie, o ktorom v čase prípravy návrhu zákona muselo byť známe, že sa ho úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva dopustili v činnosti, ktorou obmedzovali základné práva a slobody v boji proti koronavírusu v prvej vlne pandémie. Taký prístup k využitiu inštitútov ústavného právaje nemorálny a nezlučiteľný so zásadami materiálneho štátu.

Zákonodarca vytvoril paradoxnú situáciu. Po prvej vlne koronavírusu vláda prijala opatrenia na odškodnenie v niektorých oblastiach podnikania, napríklad v cestovnom ruchu. Tieto opatrenia vychádzajú z konkludentného uznania politickej zodpovednosti za prijaté opatrenia namierené proti koronavírusu a ich negatívne pôsobenie na podnikanie. Zároveň, presnejšie s miernym časovým sklzom, Národná rada SR na návrh vlády SR prijala zákon č. 286/2020 Z.z., ktorým vylúčila právnu zodpovednosť Slovenskej republiky za škodu spôsobenú počas prvej vlny (ale aj všetkých budúcich vĺn) koronavírusovej pandémie.

Rozdiel medzi akceptáciou politickej zodpovednosti a vylúčením ústavou chránenej právnej zodpovednosti a determinovaný finančnými záujmami vlády SR. De facto odškodné pri politickej zodpovednosti je výrazne nižšie ako odškodné aké by Slovenská republika musela vyplatiť pri uplatnení právnej zodpovednosti. Odškodné vyplatené ex lege nezávisí od politických záujmov vlády, ale od ekonomického vyčíslenia vzniknutej škody. Súbežne s tým uplatnenie politickej zodpovednosti sa spája s propagandistickým prínosom, aký uplatnenie právnej zodpovednosti nemá potenciál priniesť. 

Ústava SR ustanovením čl. 5 ods. 1 vytvára predpoklady pre vznik takej právnej zodpovednosti ustanovenej v čl. 46 ods. 3, pri ktorej sa táto zodpovednosti zákonom obmedzí. ústava čl. 51 ods. 1 nevytvára Slovenskej republike právny základ, aby sa zákon oslobodil spod každej právnej zodpovednosti v akomkoľvek rozsahu.

Ustanovenie čl. I bod 21 zák.č. 286/2020 Z.z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. Ústava SR podľa s čl. 46 ods. 3 vytvára právny základ, na ktorom Národná rada SR vo fáze tvorby práva môže obmedziť právnu zodpovednosť za výkon verejnej moci. Národná rada SR však pri prijímaní zák.č. 286/2020 Z.z. porušila čl. 46 ods. 3 ústavy, pretože zodpovednosť úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva úplne vylúčila. Tým ustanovenie čl. I bod 21 zák.č. 286/2020 Z.z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy a zároveň nie je v súlade ani s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR.

Rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR vychádza z koncepcie, že orgán verejnej moci, ktorý poruší niektorú ústavnú normu rozdielnu od ustanovenia o právnom štáte určeného čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, sa nespráva ako orgán štátu, a že ústavný súd rozhodne súbežne s rozhodnutím o porušení iného ustanovenia ústavy aj o porušení čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ak navrhovateľ požiada o rozhodnutie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (napr. PL ÚS 15/98).

Článok I bod 21 zák.č. 286/2020 Z.z. tým, že porušuje základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom zaručené čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zároveň nemá kvalitu zákona, akú je Národná rada Slovenskej republiky povinná dodržať pri tvorbe práva podľa zásad materiálneho právneho štátu.

Porušenia Ústavy sa tu nekončia.

Zákon č. 286/2020 Z.z. vylučuje uplatnenie základného práva na náhradu škody spôsobenej jeho nesprávnym úradným postupom v rámci boja proti koronavírusu, no to rozhodne nie je jediný, ani najvážnejší nedostatok tohto zákona.

Zákon je právnym základom pre vytvorenie právneho absurdistanu, ktorý spočíva vo vytvorení podvojného právneho poriadku, ktorý je neorganickou skladačkou dvoch systémov práva. Jedného v štandardnej podobe ústavy, zákonov a od nich vyvodzovaných vykonávacích predpisov a druhého systému v inovovanej a veľmi "objavnej" podobe predpisov pripravovaných, čoraz častejšie aj páchaných hygienikmi sústredenými na úradoch verejného zdravotníctva nižšieho aj najvyššieho stupňa. Špecialitou podvojného právneho poriadku sa tak stáva, že jednu z jeho vetiev vytvárajú ľudia bez právnického vzdelania, ktorí nemajú najmenšiu príčinu mať právne vedomie, čo im však nevadí živelne určovať pravidlá podľa ľubovôle

Článok I bod 23 zák.č. 286/2020 Z.z. sa za § 59a vkladá § 59b.

Podľa čl I bod 23 zák.č. 286/2020 Z.z. § 59b znie:

"(1) Ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich minister zdravotníctva /§ 4 ods. 1 písm. g)/, úrad verejného zdravotníctva /§ 5 ods. 5 písm. k)/ alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva /§ 6 ods. 3 písm. c)/ všeobecne záväzným predpisom.

(2) Na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 ministerstvom zdravotníctva sa vzťahuje osobitný právny predpis o tvorbe a vyhlasovaní právnych predpisov, tento predpis sa nevzťahuje na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 úradom verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

(3) Všeobecne záväzný predpis úradu verejného zdravotníctva regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydaný podľa odseku 1 sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.

(4) Všeobecne záväzný predpis úradu verejného zdravotníctva regionálneho úradu verejného zdravotníctva nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak v nej nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti."

Odo dňa účinnosti zákona č. 286/2020 Z.z. sa vytvára podvojný právny poriadok, v ktorom existujú dva druhy prameňov práva:

1/ pramene práva, ktoré sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky po splnení podmienok určených zákonom 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

2/ pramene práva (vyhlášky úradu verejného zdravotníctva a vyhlášky regionálneho úradu verejného zdravotníctva), ktoré sa neuverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ale uverejňujú sa vo Vestníku vlády Slovenskej republiky. Na uverejňovanie týchto všeobecne právnych predpisov sa nevzťahujú podmienky určené zákonom č. 400/2015 Z.z. Predpisy nadobúdajú platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky. Účinnosť nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, ak v predpise nie je určený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Pri splnení oboch podmienok sa vytvára možnosť, že adresáti povinnosti správať sa spôsobom ustanoveným vo vyhláške nebudú mať primeraný čas na oboznámenie sa s predpísaným druhom a spôsobom správania vyžadovaným úradom verejného zdravotníctva alebo regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

Riadenie spoločnosti prostredníctvom práva sa rozdeľuje na riadenie prostredníctvom verejného práva a prostredníctvo súkromného práva. Prostriedky verejného práva v súčasnej spoločnosti, no vo väčšine právnych kultúr aj v historickom priereze (s výnimkou právnej kultúry Číny a Japonska) si ponecháva štát vo svojej výlučnej dispozícii. Článkom I bod 23 (§59) zák. č. 286/2020 Z.z. narúša toto základné pravidlo. Právomoc vydávať vyhlášky na nariadení opatrení podľa §12 a §48 ods. 4 sa priznáva úradu verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva, ktoré zákon 355/2007 Z.z. nekreuje ako subjekty verejného práva. Zverenie verejnoprávnej právomoci subjektom práva, ktoré ex lego participujú na právomoci štátu, no samé nie sú subjektami verejného práva, nemá v súčasnosti racionálny základ; nepredstavuje zmenu vo fungovaní štátu, ktorú je nevyhnutne urobiť v záujme zlepšenia kvality riadenia štátu. Vzhľadom na absenciu dôvodov pre túto zmenu sa ako pravdepodobne javí skôr vysvetlenie o účelovo predurčenej zmene vykazujúcej znaky svojvôle.

Podvojný právny poriadok nie je rovnako vecný, dôvodný a samozrejmý ako podvojné účtovníctvo. Podvojný právny poriadok je absurdný nezmysel.

Existencia ľudského rodu sa spája s dodržovaním istých pravidiel a jeho zánik predurčuje porušovanie tých istých pravidiel. Pravidlá vyjadrujú nevyhnutnosť, ktorej je rozumné podvoliť sa, pretože inak to nejde. Prírodné zákony neumožňujú človeku, aby sa správal podľa vlastnej ľubovôle a napriek tomu, aby dosiahol želaný výsledok, ktorý potrebuje dosiahnuť. Žiaduci výsledok je dostupný výlučne pri podrobení sa človeka daným pravidlám. Oprava elektrického okruhu je neprípustná pri zapnutých poistkách. Voda sa neleje do kyseliny. Pravidiel, ktoré majú určujúci význam pre zachovanie ľudského rodu je oveľa viac. Patrí k nim aj dodržovanie práva ako systému určeného pre pokojné riešenie sporov v ľudskej spoločnosti, ktorým sa vytvára priestor a podmienky pre prechod ľudstva z éry, v ktorej sa spory riešia fyzickým násilím do éry civilizácie. Základom riadenia ľudskej spoločnosti prostredníctvom práva nie je svojvôľa. Právny poriadok, civilizácia založená na riešení sporov prostredníctvom práva, sa spája s princípmi, podmienkami a požiadavkami, ktoré sa musia dodržať, aby si právny poriadok zachoval svoju spôsobilosť umožniť pokojné riešenie sporov pomocou vopred určených a vopred známych pravidiel.

Absurdný systém podvojného právneho poriadku k tomu pripája ďalšiu vadu. Spočíva v retroaktívnom vytvorení tohto svojrázneho deštruujúceho tento právny systém iba kvôli tomu, aby sa zastrela svojvôľa Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Úradu verejného zdravotníctva sa v čase koronavírusovej pandémie vydal na cestu prijímania interných normatívnych predpisov a aktov aplikácie práva, ktoré označoval za pramene práva, sám si ich interpretoval a uplatňoval ako všeobecne právne predpisy. Úradu verejného zdravotníctva v zhodnom čase nemal právomoc vydávať všeobecne záväzne právne predpisy. Táto činnosť Úradu verejného zdravotníctva sa "dodatočne legalizovala" článkom I zák.č. 286/2020 Z.z.

Do systému prameňov práva Slovenskej republiky opatrenia úradu verejného zdravotníctva začlenil aj čl. I bod 25 zák.č. 286/2020 Z.z., ktorým sa vytvoril nový §63 v znení:

"Opatrenia úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 podľa §12 a §48 ods. 4 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú odo dňa účinnosti tohto zákona vyhlášky podľa §59 tohto zákona zostávajú v platnosti a účinnosti nasledujúcich 15 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ak ich orgán, ktorý ich vydal, nezruší skôr."

Skutkový stav v čase od marca 2020 do 15. októbra 2020 spočíva v prijímaní opatrení, ktoré nemali povahu všeobecne záväzného právneho predpisu. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 286/2020 Z.z. sa mimo právne úpravy pomenované označenia označili za všeobecne právne predpisy od 15. októbra 2020.

Tvorba práva spätá s prípravou návrhu zákona č. 286/2020 Z.z. vykazuje znaky sofistikovanej špekulatívnosti, ktorej účelom je zakryť čo najviac negatívnych, de iure nezákonných a protiústavných javov spätých s činnosťou Úradu verejného zdravotníctva, hlavného hygienika a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, najmä v prvom polroku 2020 počas prvej vlny koronavírusovej pandémie.

Účelom ochrany ústavnosti Slovenskej republiky je ochrana Ústavy Slovenskej republiky a prameňov ústavného práva pred porušovaním orgánmi verejnej moci, a nie ochrana orgánov verejnej moci pred zodpovednosťou za porušenie ústavy a ostatných prameňov ústavného práva. Takúto deformáciu právneho poriadku bez ostychu nastolil zákonodarca prostredníctvom ustanovení zák.č.286/2020 Z.z.


Spracoval/prepísal: Peter Marták  

- onedlho zverejníme desiatu časť -