Nevědění Milana Kundery

19.12.2021

Nevědění Milana Kundery vychádza po dvadsiatich rokoch po česky.

Kunderovo Nevědení vychádza po dvadsiatich rokoch po česky a súčasne do českých kín vstupuje dokumentárny film Milan Kundera: Od Žertu k Bezvýznamnosti režiséra Miroslava Šmídmajera, v ktorom rozpráva príbeh najvýznamnejšieho žijúceho českého spisovateľa Milana Kundery prostredníctvom študenta, ktorý o ňom píše prácu a snaží a so spisovateľom urobiť rozhovor. To sa mu ale nepodarí, pretože Milan Kundera rozhovory zásadne nedáva.

Deväťdesiatdva ročný Kundera patrí k najvýznamnejším a najobľúbenejším moderným českým autorom a niektoré zahraničné médiá ho označujú ako "obra európskej literatúry". Jeho prvým románom bol v roku 1967 Žert. Potom čo vydal v roku 1979 Knihu smíchu a zapomnění, v ktorej vtedajšieho československého prezidenta Dr. Gustáva Husáka označil za "prezidenta zapomnění", bol komunistickým režimom zbavený československého občianstva. 

Milan Kundera, najúspešnejší a najprekladanejší autor českého pôvodu. Narodil sa 1.4.1929 v Brne, ale od roku 1975 žije vo Francúzsku a od roku 1980 píše výhradne po francúzsky.

Jeho tvorba výrazne prispela k vývoju románu ako spisovateľského žánru. V mladosti sa venoval prevažne publikovaniu básní, drám a prekladom.

Milan Kundera je synom významného českého muzikológa Ludvíka Kunderu a bratrancom básnika a prekladateľa Ludvíka Kunderu.

V roku 1948 zmaturoval na brnianskom gymnáziu a následne začal študovať na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Toto štúdium však zakrátko ukončil a prešiel na štúdium hudobnej skladby. Je aj absolventom Filmovej fakulty AMU, na ktorej v rokoch 1958 - 1970 prednášal svetovú literatúru.

V rokoch 1948 - 1950 bol členom KSČ, z ktorej bol spolu s J. Trefulkom vylúčený pre "protistranícku činnosť".

V roku 1956 mu bolo členstvo v strane obnovené. Následne sa angažoval v reformnom hnutí a ako jeho člen vystúpil aj na IV. zjazde Zväzu spisovateľov, všeobecne považovanom za začatie tzv. Pražskej jari.

V roku 1970 bol opäť vylúčený zo strany a stal sa disidentom. V roku 1975 dostal ponuku hosťujúceho profesora na univerzite vo francúzskom Rennes, ktorú prijal. Neskôr prednášal aj na univerzite v Paríži.

V roku 1979 mu bolo z dôvodu emigrácie odňaté československé štátne občianstvo a následne v roku 1981 získal občianstvo francúzske.

Žije v Paríži a do Česka sa od roku 1989 vracia len sporadicky, dokonca aj vydávanie svojich diel v češtine výrazne obmedzuje. Napríklad jeden z jeho najznámejších románov Neznesiteľná ľahkosť bytia vyšiel v Česku až v roku 2006. Svoje posledné diela napísal po francúzsky a do roku 2020 blokoval ich preklad do češtiny. V roku 2019, na podnet premiéra Babiša, požiadal o navrátenie českého občianstva.

Barbora Klementová v recenzii knihy v roku 2012 na serveru iliteratura uviedla, že celý román Nevědění s originálnym názvom L'ignorance je popretkávaný tematikou emigrácie, návratu do vlasti a nostalgie. V prvých kapitolách skúma autor slovo nostalgia z lingvistického hľadiska a zaoberá sa tým, aký význam má v rôznych jazykoch. Záverom pozorovania je to, že sa nostalgia zdá byť akýmsi utrpením pochádzajúcim z nevedomosti. Slovo ignorancia má totiž vo francúzštine dvojaký význam, neznalosť či nevedomosť a po druhé nevzdelanosť či ignoranciu.

Najjednoduchšie by bolo napísať, že sa Kundera v románe vysporiadava so svojou emigráciou a vysvetľuje v ňom prečo sa po roku 1989 nevrátil domov. Ale samozrejme Kundera nič nevysvetľuje, ani sa s ničím nevysporiadava alebo že by predsa...? Autor necháva každému, kto si tento román prečíta možnosť urobiť si vlastný názor.

Čo však v žiadnom jeho románe čitateľ nenájde a podľa všetkého ani v žiadnych médiách hlavného prúdu je jeho zamyslenie, ktoré urobil teraz, na sklonku svojho života (údajne začiatkom roku 2020), v ktorom sa zároveň ospravedlňuje za svoje slepé napomáhanie zavádzania princípov takzvaných individualistických ľudských práv, ktoré vo svojich dôsledkoch viedli a vedú len k sebectvu a atomizácii členov spoločnosti, tak typických pre kapitalistickú spoločnosť.

Súčasne sa vo svojom zamyslení ospravedlňuje svojej malej vnučke, ktorá ako napísal bude platiť "krutou cenu" za jeho chybné kroky, ktoré ako bývalý československý disident urobil.


           Myslím, že je k zamyšlení: 

           Za přicházející globální kolaps životního prostředí bychom měli v prvé řadě vinit bohaté lidi a jimi podporovaný kapitalistický kult bohatství. Bohatí lidé horečnatým a sobeckým hromaděním bohatství vytvářejí největší uhlíkovou stopu způsobující globální oteplování. Dnes lituji, že jsem se jako aktivista v disentu podílel na kolapsu bývalých socialistických hospodářských a politických systémů ve východní Evropě. Za socialistických systémů byly výrobní prostředky a veškeré území celospolečensky vlastněno. Což by dnes, pokud by to ještě existovalo, dalo celé společnosti do ruky mocný nástroj a základnu, jak přistupovat udržitelně k naší existenci na zeměkouli a radikálně změnit způsob jakým vyrábíme zboží, používáme přírodní suroviny, energii a všechny veřejné statky. Socialismus (vedle anarcho-socialismu) byl a doposud stále zůstává, nejrealističtější ekonomickou a politickou platformou, která může zbrzdit globální oteplování, které ohrožuje život na celé planetě.

            Socialistický ekonomický systém je založen na myšlence rovného sdílení všech zdrojů, na společném vlastnictví území a na myšlence produkování k životu pouze nejpotřebnějšího zboží, které je vyráběno tak, aby bylo trvanlivé. Naproti tomu kapitalistický systém (schovávající se za jménem demokracie) je v přesném opaku k této myšlence, neboť je založen na nekonečném ekonomickém růstu, na filozofii plánované krátkodobé životnosti výrobků a neomezeném drancování přírodních zdrojů. Hlavním ekonomickým a politickým cílem kapitalismu je zvýšení soukromých zisků, bez ohledu na skutečné potřeby lidí a udržitelnost životního prostředí. A protože je kapitalistický ekonomický systém vlastněn a diktován různými soukromými, navzájem soutěžícími vlastníky výrobních prostředků, tak se společnost zákonitě nedokáže dohodnout na žádné jednotné akci, která by zpomalila nebo zvrátila katastrofální globální klimatický kolaps. 

             Proto se chci omluvit, že jsem jako součást československého disentu slepě pomáhal zavést principy takzvaných individualistických lidských práv, která ve svých důsledcích vedou jen k sobectví a atomizaci členů společnosti, tak typické pro kapitalistickou společnost. Taková práva jsou falešnými lidskými právy. Nyní uznávám, že zásady lidských práv by neměly být odděleny od přírodních práv a globální ekologie. Dnes lituji, že jsem pomohl zničit socialistické systémy. Zvláště se chci omluvit mé šestileté vnučce, která bude v budoucnu platit krutou cenu za mé bývalé chybné kroky. Stačilo opravit předcházející režim. Umožnit cestování, studijní pobyty a drobná řemesla.


           Milan Kundera.



V lidovkach.cz bola 25.1.2020 uverejnená informácia, že "K zamyšlení a Omluva Milana Kudneru, ktorú mal tento svetovo uznávaný spisovateľ napísať začiatkom roku 2020 je podvrh a preto tento text nie je nikde oficiálne uverejnený.

Či je to naozaj tak, to s určitosťou nevieme, vieme však, že socializmus bol a dodnes je najreálnejšou politickou a ekonomickou platformou, ktorá môže spomaliť v poslednej dobe tak silne propagované globálne otepľovanie, ktoré ohrozuje život na celej planéte. Socialistický ekonomický systém bol založený na myšlienke rovnomerného zdieľania všetkých zdrojov, na spoločnom vlastníctve území a na myšlienke produkovania pre život tých najpotrebnejších tovarov s ich čo najdlhšou trvanlivosťou.

Presným opakom tejto myšlienky je kapitalistický systém, ktorý sa schováva pod rúško demokracie a je založený na nekonečnom ekonomickom raste, na výrobe tovarov s krátkodobou životnosťou a neobmedzenom drancovaní prírodných zdrojov. Hlavným ekonomickým a politickým cieľom kapitalizmu je neustále zvyšovanie súkromných ziskov, bez ohľadu na skutočné potreby ľudí a udržateľnosť životného prostredia.

Treba si však priznať pokiaľ je svet na pokraji globálnej katastrofy a za extrémnymi ziskami firiem je bezbrehé drancovanie prírodných zdrojov, ničenie živočíchov a produkcia miliárd ton odpadu, je za to zodpovedný v prvom rade človek, nie mechanizmus, ten je len prostriedkom na ovládanie. Ľudia podliehajú liberalizmu, stratili vzťah k tradíciám, stali sa z nich spotrebitelia bez vzťahu k prírode a k spoločnosti. Ak by ľudia prestali kupovať zbytočnosti, podnikatelia by boli nútení zbytočnosti prestať vyrábať, ak by sme svoje deti učili k striedmosti, skromnosti a tradíciám, vyrástli by z nich pokračovatelia dobrej myšlienky budovania slobodného, ale nie presýteného trhu, udržiavania rovnováhy v prírode, aj makroekonomickej rovnováhy.

Či Milan Kundera inkriminovaný text, v ktorom ľutuje, že sa ako disident podieľal na kolapse socialistického hospodárskeho systému vo východnej Európe napísal alebo nie, jeho v podstate jedno. Jeho formulácia presne vystihuje postoj mnohých, dokonca aj mnohých tých, ktorí sa na jeho likvidácii podieľali a teraz to ľutujú.

Aj to, že sa Milan Kundera s manželkou nevrátili po roku 1989 žiť späť do svojho rodného Československa (a neskôr do Čiech) tiež dáva celej tejto veci určitú váhu a minimálne núti k zamysleniu, prečo sa nevrátili manželia Kunderoví vlastne domov?! Zvlášť, keď sa celý život netajili tým, že ich túžba po domove je veľká, čo spisovateľ kulantne spracoval aj vo svojom románe Nevědění

Možno vám v tomto rébuse mnohé napovie aj jeden zo zatiaľ posledných rozhovorov, ktorý poskytla manželka Milana Kunderu Věra, v novembri 2019 časopisu Host.  

Zdroj: vyrez_21121901_web